« Úvod | A DOTRETICE... »

DRP 7.3. 4

7. 3. 4  VÝVOJ  DRUHOV  VÝTVARNÉHO  UMENIA  V  STAROVEKOM  RÍME

Záverečnou etapou antiky a antického umenia je rímska kultúra a umenie. Utvárali sa od vzniku  mestského štátu Ríma od 6. storočia p.n.l. pod etruským a gréckym vplyvom po koniec Západorímskej ríše, ktorú definitívne vyvrátili Germáni.


El Panteon de Agripa.jpg


7. 3. 4. 1 Rímska architektúra




HLAVNÉ ZNAKY SAMOSTATNEJ RÍMSKEJ ARCHITEKTÚRY  A JEJ POROVNANIE S GRÉCKOU ARCHITEKTÚROU

 

Gréci

Rimania

článkovaná

bloková

exteriérová, dôraz na vonkajší vzhľad

interiérová, dôraz na vnútorný priestor

architrávový systém - stĺporadie s trámovím

archivoltový systém - archivolta, t.j. architráv prehnutý do poloblúka nad podporami ostenia alebo nad bočnými piliermi

stĺpy, stĺp má hlavne nosnú a až na druhom mieste dekoratívnu funkciu

steny, plný múr s pilierom a klenbou, nosnú funkciu preberajú steny, stĺp má hlavne dekoratívnu funkciu

materiál bol drevo, neskôr kameň, mramor

materiálom  sú rôzne druhy kameňa - tuf, travertín, mramor - pálená tehla a betón (používajú cement miešaný s pieskom a úlomkami kameňov a tehál, majú výbornú maltu)

chrámy stoja na stupnovitej podmurovke

chrámy stoja na vysokom pódiu so širokým schodiskom vpredu, lemovanom bočnými múrikmi

voľné stĺpy

polstĺpy vystupujúce zo steny  predstavané pred celu chrámu (najmä v ranom období)

predstavané stĺporadie (stoa) vpredu, vpredu aj vzadu, alebo aj po stranách

predsunutá vstupná časť - portikus - so stĺpmi alebo polstĺpmi, sú kanelované, s iónskou hlavicou, stĺpy netvoria peristyl (stylos = gr. stĺp, peristyl = priestor obklopený stĺporadím) okolo chrámu, ale pokračujú ako polstĺpy (pseudoperipteros)

Rímska architektúra vo výstavbe miest (urbanizme) nadviazala  na grécku. Na princípoch rímskeho urbanizmu sa rozvinuli európske mestá. Základom rímskych miest aj vojenských táborov bola schéma 2 osí : severojužnej a východozápadnej. V ich priesečníku bolo námestie - fórum. Každý z rímskych cisárov si výstavbou fóra staval svoj pomník. Tu boli umiestnené najveľkolepejšie budovy (v Ríme najmä Forum Romanum). Stáli tu jeden vedľa druhého chrámy, svätyne, tržnice, knižnice, pamätníky. Zdobili ich fontány (nymfeá = sústavy fontán, zasvätených nymfám).  Augustovo fórum v Ríme s chrámovou dominantou (chrám Marsa Ultora)  je lemované z dvoch strán dvojposchodovými kolonádami a polkruhovými exedrami (apsidami). Na hornom poschodí kolonád sú namiesto stĺpov karyatídy a fasáda je plasticky vyzdobená. Trajánovo fórum je veľké skoro ako  Akropola v Aténach a na jeho konci stojí  na vysokom pódiu Trajánov chrám.

K najznámejším  rímskym chrámom patrí Chrám všetkých božstiev - Panteón. Bol postavený za Hadriána a je ovplyvnený helenizmom. Používa sa ako kresťanský chrám.  Má veľký okrúhly priestor, ohraničený kupolou (v 143 m). Interiér je osvetlený otvorom v jej vrchole. Steny sú z dutého tehlového muriva vyplneného úlomkami kameňa a maltou. Sú opticky odľahčené pravouhlými výklenkami - nikami, ktoré plnia dekoratívnu funkciu (nika = rozšírenie priestoru prehĺbením výklenku v stene; môže byť okrúhla alebo pravouhlá). Na priečelí je krytá vstupná časť so 6 korintskými stĺpmi, ktoré nesú vysoký trojuholníkový štít. Stavba bola pôvodne obložená mramorom a štukatúrou (štuka = rýchlo tuhnúca zmes sadry, vápna, piesku,  používaná v sochárstve a na dekoráciu stien).  

Okrem chrámov k reprezentatívnym budovám patrili už spomenuté baziliky (od slova basileos = gr. kráľ, vekňaz, sudca; bazilika je pôvodne kráľovská sieň, úradná budova archonta). V Ríme je to otvorená tržná alebo súdna sieň, súčasť svetskej architektúry.  Stojí obyčajne na fóre.  Má tvar veľkej podlhovastej haly, rozdelenej stĺpmi alebo piliermi  na hlavnú a bočné lode. Hlavná, stredná loď, je širšia a vyššia, má sedlovú strechu. Menšie bočné lode majú pultovú strechu. Hlavná loď vybieha do apsidy (apsida = gr.  oblúk, zakrivenie ; tento pojem vznikol odvodením od kolesa  slnečného voza - je to oblý výklenok, ktorý je aj na konci chóru v kresťanských chrámoch). V apside bolo vyvýšené miesto pre súdneho úradníka. Osvetlenie zabezpečovali okná nad bočnými loďami. Rímska bazilika sa stala vzorom pre výstavbu jedného z typov kresťanských chrámov.

Rimania boli vojaci a dobyvatelia a v ich architektúre patrí čestné miesto pamätníkom na vojnové víťazstá a ťaženia. Stavali víťazné (triumfálne) oblúky a stĺpy. Rímsky čestný oblúk bol pamätníkom na sprievod víťazného vojvodcu a súčasne pomník vďaky bohom , ktorí napomohli víťazstvu. Dali ich stavať aj cisári. Boli prikryté širokou rímsou (vodorovným pásom vystupujúcim z plochy múru, ktorý horizontálne členil stavbu). Nad rímsou je strechová časť - atika (úzky pás steny medzi dvoma rímsami, vsunutý medzi valenú klenbu a podpory).  Je základom pre voz so štvorzáprahom - kvadrigu. Triumfálne oblúky sa stavali od konca republiky takmer do konca cisárstva. V roku 312 n.l.bol postavený Konštantínov oblúk v Ríme.Väčšina jeho architektonických detailov a výzdoby je prevzatá zo starších stavieb . Známy je napr. aj Titov oblúk z roku 80 alebo Oblúk Septima Severa z roku 203. Z víťazných stĺpov sa zachovali len Trajánov na jeho fóre z roku 113 a Marka Aurélia, postavený po roku  180. Trajánov stĺp je pamiatkou víťazstva Rimanov nad Dákmi (Germanicus). Má špirálovitý 200 m dlhý vlys a ako podstavec mu slúži cisárska zlatá urna. Na nej stojí mramorový 38 m vysoký stĺp s dórskou hlavicou, s vnútorným točitým schodišťom. Cisárovu bronzovú sochu roku 1578 nahradli sochou sv. Petra. Na stĺpe Marka Aurélia bolo bronzové súsošie cisára a jeho manželky  - nahradili ich sochou sv. Pavla.


http://www.architechgallery.com/arch_images/architech_images/other_images/forum_romanum.jpg

Rímske obytné domy sa podobali gréckym; aj ich okná smerovali do dvora, z ulice viedol do domu len vchod strážený otrokom. Bol často prikovaný a vyzbrojený kyjakom. Rimania od Etruskov prevzali dom átriového typu. Boháči mali priestranné domy, s átriom, predsieňou, jedálňou,mnohými spálňami a izbičkami. V zadnej časti bývala pristavená dvorana so stĺporadím (peristyl)., niekedy s vodometom. Vnútorné vybavenie bolo veľkolepé, dom zdobili nástenné maľby, fresky, mozaiky, mramor, štukové kazetové stropy. V Ríme prevládali nájomné domy- činžiaky, niekedy až 4 poschodové.Podlažia boli nízke, okrem prízemia, kde bol strop aj vo v. 6-7 m. Tam bývali obchody, dielne  a sklady. Tieto priestory niekde majitelia prekryli doskovou povalou a na takto vzniknutom poschodí bývali. Stavalo sa z tehál a kameňa , spojivom bola malta z vápenca a čerstvej zeminy sopečného pôvodu. Používal sa aj betón.  Na vidieku si stavali vznešení Rimania, patricijovia a cisári, vily. Najslávnejšia je Hadriánova vila. Cisár Hadrián (117 - 138 n.l.) podporoval staviteľstvo a urbanizmus, vybudoval nové mestá, napr. v Thrákii postavil Hadrianopolis (Drinopol)  a v Grécku nechal prestavať Atény. V Ríme postavil svoje mauzóleum - Anjelský hrad. Hadriánova vila v Tivoli mala park na ploche 70 ha. Tvoril ju komplex budov v rôznom štýle a rôzneho druhu, z ktorých mnohé boli kópiami toho, čo videl cisár na svojich cestách. Svoju vilu naplnil kópiami gréckeho umenia.  Moc a bohatstvo od čias Augusta, od roku 29 p.n.l. po Septima Severa ( † 211 n.l.) reprezentovali paláce.  Slovo palác je odvodené od rímskeho vŕšku Palatinum, kde sa stavali tieto obydlia cisárov. Dalmatínec Dioklecián dal pri Salone postaviť palác - pevnosť ako miesto odpočinku. Doň vstavali mesto Split.

K verejným reprezentatívnym stavbám patrili divadlá, amfiteátre, termy ( kúpele)  a cirkusy. Rímske otvorené divadlo vyšlo z gréckeho, ale nestavalo sa ako grécke do svahov, ale tvorilo samostatný architektonický celok. Javisko bolo nižšie a hlbšie ako grécke (proscénium) a polkruhová orchestra bola súčasťou hľadiska. Bola vyhradená vznešeným návštevám. Polkruhové priečelie bývalo zdobené arádami ( z lat. arcus = oblúk+ arkáda - oblúky preklenujúce medzeru medzi stĺpmi, rad oblúkov na pilieroch). Prvé stále kamenné divadlo bolo za cisára Pompeia postavené v Ríme roku 55 p.n.l.. Z Augustovho obdobia sa zachovalo Marcellovo divadlo  s hľadiskom, ktoré pojalo 30 000 divákov.

Jedným z piatich rímskych amfiteátrov je elipsovité Koloseum. Je to amfiteáter cisára Vespasiána z dynastie Flaviovcov z roku 70 - 80 n.l. pre 45 000 ľudí. Má tri podlažia a 80 vchodov.  Exteriér tvorili tri rady oblúkov na vysokých stĺpoch, štvrtý rad bol pristavaný neskôr. Ten je členený len plochými pilastrami (piliermi zapustenými do steny) bez oblúkov. Koloseum bolo postavené na mieste jazera v strede mesta pri Nerovom Zlatom dome.


Slovo Circus je odvodené z lat. kruh. Jednalo sa o závodnú dráhu. V Grécku kirkos znamenal monumentálnu kamennú stavbu, ktorá vznikla pretvorením pôvodnej závodnej dráhy pre závody koňmi ťahaných vozov  - hippodromu. V Ríme cirkus slúžil na konské dostihy a iné športové hry, na artistické vystúpenia, triumfálne a ľudové slávnosti a zábavy. Najväčší bol Circus Maximus  pre 80 000 divákov.

Termy boli rímske verejné kúpele. Patrili k najmonumentálenejším stavbám. Stavali sa od1. storočia p.n.l. a plnili aj dôležitú spoločenskú funkciu. Kúpanie bolo oddelené pre mužov a ženy, ale ostatné priestory vo vykurovaných  (ústredné kúrenie vynašiel rímsky vojak v 1. st.p.n.l.) kúpeľných komplexoch využívali muži a ženy spolu. V kúpeľoch bola obliekáreň, bazény s rôzne teplou a studenou vodou, parný kúpeľ, mnohé kúpele mali športoviská, knižnice, parky, múzeá, výčap vína. Bolo to miesto, kde vládol duch demokracie - chodili sem aj otroci, filozofi, viedli sa tu učené rozhovory. Dnu sa vchádzalo širokými bránami. Miestnosti odlišných pôdorysov  boli usporiadané podľa stúpajúcej teploty: z vestibulu sa vchádzalo do frigidaria a konečná zastávka bolo calidarium  - veľká južne situovaná sieň vyhrievaná slnkom, najdôležitejšia časť komplexu. Známe Caracallove termy (3. st. n.l.)  v  Ríme mali obrovskú halu a krížovú klenbu podpretú 8 obrovskými piliermi. Oblúky medzi nimi otvárali prístup k postranným priestorom. Naproti pilierom stáli obrovské žulové stĺpy.

 Rimania stavali rôzne druhy užitočných technických stavieb :

Okrem ciest a mostov, ktorými kráčali rímske légie za svojimi víťazstvami, stavali Rimania všade akvadukty, umelé kanály na dopravovanie vody, často na veľké vzdialenosti.(aqua lat. = voda,  ducere =viesť). Privádzali nimi aj vodu do teriem. Veľa akvaduktov bolo nad úrovňou okolitého terénu, takže pripomínali mosty. Najstarší rímsky akvadukt Aqua Appia bol  dlhý 16,445 km (312 p. n. l.) a dal ho postaviť Appius Claudius. Začiatok stavby bol v nadmorskej výške 30 metrov a končila vo  výške 20 metrov nad morom. Viadukt (z lat. via = cesta) preklenoval terénne nerovnosti. Podobne ako akvadukt ho tvoril rad oblúkov na pilieroch. Viedla po ňom cesta. Rimania stavali veľké aj malé pevnosti, kastely (latinsky castellum). Kastel bol malý rímsky vojenský tábor pre neveľké útvary. Nachádzal sa obyčajne medzi väčšími tábormi alebo v predpolí (Limes Romanus -  Gerulata, Iža, Stupava...).

Rímska architektúra bola v podstate praktická a reprezentačná. Stavebné druhy a typy Rimania rozšírili podľa podmienok a požiadaviek svojho súkromného a verejného života. 


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se