« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

DRP 8. 4

8. 4  ROMÁNSKY SLOH

10. storočie bolo temným storočím. Vojny, lúpežníci, hladomory, mravný úpadok cirkvi, jej ústup od pôvodných kresťanských princípov, nepriaznivé klimatické podmienky, živelné katastrofy, požiare  vyvolávali atmosféru, v ktorej ľudia (okolo roku 1000) očakávali koniec sveta. Podliehali náboženskému mysticizmu. Keď sa koniec sveta nekonal, viera sa obnovila. Z vďačnosti sa poriadajú veľké púte na posvätné miesta.

V 11. storočí sa opravujú schátrané cirkevné stavby a namiesto drevenej architektúry sa začína stavať s vierou v budúcnosť z kameňa. Európu zachvacuje stavebná horúčka. V tomto relatívne mierovom období a  časoch hospodárskej prosperity rastie počet obyvateľstva, začínajú sa rozvíjať mestečká, remeslá, obchod, dochádza k technologickému pokroku. Románsky človek je jednoduchý, nevzdelaný, zemitý, naivný, oddaný Bohu a pánovi, vrúcny, ale bez pátosu. Umenie je celkom v područí cirkvi.


Sivetice28.jpg


8. 4. 1  ROMÁNSKA ARCHITEKTÚRA

Staviteľské umenie je nositeľom charakteristických znakov románskeho slohu. Rozšíril sa spolu so šírením kresťanstva medzi pohanskými barbarmi a vďaka obchodným stykom z Francúzska do východných častí Franskej ríše. Súčasne byzantský sloh ovplyvňuje juh Európy, Španielsko, kde je silný aj maurský vplyv a Taliansko, kde stále silne pôsobia rímske antické tradície. 

Románska architektúra sa člení na :


  • sakrálnu (kostol, kláštor)
  • svetskú (hrad, mestský palác, meštiansky dom, kamenný most)

Sakrálna architektúra :

Stavali sa dva základné typy chrámov : centrálnebaziliky. K centrálnemu typu patrí rotunda, malá stavba s kruhovým alebo polygonálnym pôdorysom. Mala kupolu, alebo kužeľovitú strechu. K valcovej centrálnej lodi na východe priliehala polkruhová resp. podkovovitá apsida a niekedy aj veža s konchou (concha = mušľa) v tvare štvrťgule. Vchod mal zaklenutý polkruhový portál, ktorý bol umiestnený v zadnom priečelí, oproti apside, niekedy na južnom, alebo severnom priečelí. K západnému priečeliu býva pristavená veža.

Baziliky, stavby s obdĺžnikovým pôdorysom blížiacm sa k štvorcu,  sa stavali jednoloďové, alebo aj trojloďové. Na východe bola apsida, v ose západného priečelia niekedy veža. Honosný portál býval na pozdĺžnej strane, v južnom alebo severnom priečelí.

Typickou stavbou románskej (aj gotickej) architektúry je katedrála. Toto slovo neoznačuje stavebný typ, ale funkciu stavby : je to veľký mestský (biskupský) kostol, dóm (nem.),  velechrám, obyčajne uprostred námestí, na trhovisku.

http://www.zborovna.sk/kniznica.php?action=show_thumbnail&id=1599&type=2

Kláštory (z lat. claustrum = uzáver) sú obydlia mníchov, žijúcich podľa pravidiel, regulí (z toho slovo rehoľa). Prvé kláštory vznikli už okolo 4. st.(Egypt, Sýria). Život v nich sa vyznačoval asketizmom a hospodárskou svojpomocou. Prvý západoeurópsky kláštor vnikol v Itálii na hore Monte Cassino (529, sv. Benedikt). Kláštory boli budované v málo osídlených oblastiach, bokom od rušného života. Platila zásada, že kláštor má byť priamo spojený s kostolom. Sebestačnosť kláštora vyžadovala, že bol vybavený rôznymi stavbami a zariadeniami. Najkrajšie a najnáročnejšie časti kláštorných stavieb sú ambity- krížové chodby s bohatou sochárskou výzdobou hlavíc stĺpov.

Okrem týchto stavieb sa stavali kampanilly (veže - zvonice), ktoré neboli súčasťou kostola, ale stáli osobitne; bývali ozdobené arkádami (Taliansko). Baptistériá stávali na západ od biskupského kostola. V čase hromadného prijímania kresťanstva boli tieto krstiteľnice osobitnými budovami (bol v nich bazén na krstenie).


Charaktaristické prvky románskeho slohu :

Stavia sa z dostupného materiálu, niekde predovšetkým z kameňa, inde sú používané vo väčšom meradle  pálené veľké a ploché tehly. Na stavbu kostolov sa často používa neopracovaný alebo otesaný prírodný kameň. Charakteristické sú hrubé múry a malé otvory (okná). Prevláda horizontálne členenie stavby. Spodná časť stavby je často oddelená soklovou rímsou. Niekde sa zvonku na múre apsidy alebo na priečelí kostola vyskytuje trpasličia galéria - otvorená chodbička s arkádami. Zdobená je hlavne západná fasáda, kde je vstupná časť. Na hlavnom priečelí bývajú slepé arkády (oblúky na stĺpoch len v reliéfe muriva plniace dekoratívnu funkciu). Do románskej doby boli chrámy kryté prevažne dreveným stropom, alebo boli nezastropené s priehľadom do krovu. Hlavná zmena spočíva vo vytvorení plne zaklenutých priestorov (valená, krížová klenba, kopula). Na podporu klenieb sa používajú piliere a stĺpy. Oblúky sú segmetové, t.j. vytvorené úsekom kruhu menším ako polkruh a sú zložené z kameňov klinovitého tvaru, alebo z  pravouhlých s  klinovitou výplňou malty. Medzeru medzi stĺpmi preklenujú arkády. Piliere sú sprvu jednoduché, so štvorcovým prierezom, neskôr majú prípory, polstĺpy a bohato členený pôdorys. Stĺp je používaný aj v portáloch, oknách, jeho driek je hladký alebo kanelovaný, niekedy špirálovite vinutý, resp. pokrytý pletencovým ornamentom. Stĺpy majú  jednoduchú pätku (doska s oblinou, od pätky do rohov štvorcovej základne vybiehajú tzv. pazúry, bobule, štylizované listy a pod.) Hlavice tvorili jednoduché geometrické tvary (kocka), alebo boli plasticky vyzdobené figúrami, obludami a pod. Dôležitou časťou priečelia sú okná, často združované do skupín po 2, 3 a viac, delené stĺpikmi, ukončené oblúkom, niekedy trojlistom. Ostenie a podokenná doska bývali zošikmené, ostenie vrezané do múru. Umelecky stvárnený čelný vchod - portál - bol najprv jednoduchý, polkruhový, potom vyplnený archivoltami. Používal sa stĺpikový ústupkový portál. Pole oblúku - tympanón - malo plastickú figurálnu výzdobu. Na strednom pilieri bývala umiestnená socha patróna chrámu. Nad portálom bývalo obrovské kruhové (kolesové resp. ružicové, rozetové) okno. Typickým dekoratívnym prvkom na stene je lizéna (= plochý zvislý architektonický článok vystupujúci zo steny, zvyčajne obdĺžnikového prierezu najmä  na vonkajších fasádach, často kombinovaný s oblúčikovým vlysom).

Romanesque portal of Schottenkirche, Regensburg

Svetská architektúra:


Mocní feudáli si stavali na neprístupných miestach opevnené hrady, ktoré plnili obrannú a symbolickú funkciu - symbolizovali moc zemepánov. V Európe vznikali od 10. storočia. Sprvu boli drevené, potom kamenné. Niektoré vznikli na starších hradiskách, alebo na mieste rímskych pevností (= burgus), ktoré pozostávali z budovy obklopenej dvorom, mali strážne veže, colnú strážnicu. Vo Francúzsku a Nemecku podľa nich vznikol donjonovský typ hradu.  Dojnon je hradná veža s nepravidelným, neprehľadným plánom miestností. Hlavným znakom tohto typu hradu je spojenie obrannej a obytnej časti v jednej mohutnej obytnej veži. Mala pôvodne štvorhranný tvar, neskôr kruhový, čo ju robilo nedostupnejšou. Donjon bol ohradený pásom hradieb. Jeho prvé poschodie bolo určené posádke a zajatcom, druhé bolo obydlím pána a jeho rodiny, na treťom bývalo služobníctvo a na streche bola rozhľadňa. Okná boli malé a úzke a v prípade nebezpečenstva sa vytiahol rebrík, ktorým sa vystupovalo na poschodie a donjon sa stal neprístupným. Neskôr sa k nemu pridali  ďalšie budovy. Palác postupne zrástol s donjonom.

http://www.histoire.edres74.ac-grenoble.fr/IMG/jpg_DC-phase1-donjon.jpg

Hrady delíme  na :

 

  • rovinné (vodné, blatné, valové)

  • skalné

  • výšinné (pozdĺžne, centrálne, ostrožné)

 

Románsky (väčšinou kupecký) mestský dom  sa podobal dedinskému, mal ako on izbu s ohniskom, predsieň a hospodársku časť. Jadro domu tvorila kamenná vežovitá obytná stavba, spravidla jedno až dvojposchodová, zakončená stanovou, alebo sedlovou strechou. Na prízemí, kde sa skladal tovar, bola krížová (valená) klenba. Na poschodie, do obytnej časti, viedlo vnútorné alebo vonkajšie schodisko. Dom nebol spravidla podpivničený.

 


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se