« Úvod | A DOTRETICE... »

DRP 8. 4. 2

8. 4. 2   ROMÁNSKE SOCHÁRSTVO, MALIARSTVO A ÚŽITKOVÉ UMENIE

 http://moldavit.dalky.cz/nibel/prokulus_1.jpg



SOCHÁRSTVO

Na začiatku vývoja románskeho umenia bolo sochárstvo viazané na architektúru a malo hlavne dekoratívnu funkciu. Okrem nej plnilo aj úlohu nábožensko - propagačnú a didaktickú. Až v jedenástom storočí sa začalo osamostatňovať, od architektúry sa však príliš neoslobodilo. Malo transcendentálny, fantastický, naivne vrúcny a nerealistický charakter, i keď sa v ňom objavujú náznaky realizmu, napr. v ponímaní Krista ako skutočného trpiaceho človeka (,,Kristus na somárovi“, drevená socha, ktorú nosili na čele procesií.)

http://www.tyden.cz/obrazek/08-a01475-resize-48b3c379aa24b_275x183.jpg

Hlavným obsahom sochárstva je náboženstvo, príbehy zo života svätých, biblické výjavy. Formálne sa vyznačovalo nezáujmom o priestor, o plastický tvar, plošnosťou, schematickosťou, predpísanými kompozičnými schémami, podobnými figurálnymi typmi, štylizáciou, dekoratívnosťou, hieratickou perspektívou. Hlavné odvetvia v ňom boli kamenárstvo (figurálne aj dekoratívne sochárske práce), kovolejárstvo a rezbárstvo. V architektúre bol všetok priestor vyplnený sochárskymi výtvormi, ktoré znázorňovali fantastické scény a fantastické bytosti so zvieracími podobami, čo bol dôsledok germánskeho vplyvu, pozostatok po ich uctievaní prírodných síl v podobe zvierat. Románski ľudia však už strácali prirodzený vzťah k zvieratám a chápali ich ako symbol a stelesnenie nadľudského zla (čert mal napr. rohy, kopytá, chvost). Vonkajšie múry pokrývali netvory, ktoré mali vyjadrovať zlú moc, podobu  diabla, ktorý vládol za chrámovými múrmi v telesnom svete. Zvieratá sú často zobrazované aj na výjavoch z Biblie a zo života (Daniel v jame levovej). Pripomínajú fašiangové masky a vyzerajú ako karikatúry, sochár ich zosmiešňuje, zobrazuje ako odpornú stránku života.  

Hlavným druhom sochárstva je v tejto dobe reliéf; figurálna hlavica stĺpa je husto pokrytá figúrami a plasticky sú vyzdobené aj portály, okná a rímsy. Reliéfna výzdoba je na dverách, relikviároch a pod.. Ľudská postava je neprirodzene pretiahnutá, vtesnaná medzi stĺpy, má meravý, strnulý postoj. Odev čiastočne prilieha k telu, ktoré je potlačené, záhyby rúcha sú plošné, pôsobia ako kresba, tváre sú schematické, bez individuálnych čŕt, pohráva na nich zdržanlivý úsmev.

Voľnú sochu cirkev nepodporovala z obáv pred udržiavaním barbarského modloslužobníctva, klaňania sa idolom. Na druhej strane sa však voľná socha udržala aj vďaka uctievaniu relikvií; hlava v relikviári podnietila tvorbu busty, ruka pripomínala fragment sochy. Románske sochy boli kolorované; prezrádzali maliarske cítenie sochárov a ich naivné chápanie sochy ako dvojníka živého človeka, podobné ako u pomaľovaných sôch z egyptských starovekých hrobiek.

 

MALIARSTVO

Podobne ako sochárstvo aj maliarstvo sa v románskej dobe zameriavalo na prerozprávanie biblických textov. Cirkev predpisovala nielen jeho námety, ale aj spôsob ich spracovania, ktorý mal byť názorný a zrozumiteľný, keďže nástenné maľby, freskymozaiky v chrámoch robili z nich tzv. ,,biblie chudobných.“ Boli pre negramotný ľud dôležitým prameňom poznávania kresťanského učenia a nástrojom náboženskej výchovy. Nástenné maľby boli dielami neškolených remeselníkov zo stavebných hút, ktoré stavali po celej Európe katedrály. Jednotliví autori boli anonymní. Fresky a mozaiky zdobili okrem chrámov a kláštorov aj svetské stavby, najmä hrady. V bojových a poľovníckych výjavoch a kalendárnych maľbách sa objavujú prvky realizmu. Rovnako je to aj vo svetských knihách, eposoch  a  rytierskych románoch. Knižné maliarstvo sa sústreďovalo v kláštoroch a autormi knižných iluminácií, ktoré sprevádzali a osvetľovali texty rukopisných kódexov, boli cirkevní i svetskí vzdelanci. Písalo a kreslilo sa na pergamen (spracovaná  teľacia, oslia alebo jahňacia koža) gvašovými farbami (vodové farby so spojidlom), medzi ktorými hlavné miesto zaujímalo zlato (symbolizovalo svetlo). Drobnomaľby - miniatúry zdobia buď celé stránky (v úvode knihy), alebo len začiatočné písmená - iniciály. Prázdne polia písma sú prekladané drobnými obrázkami, ktoré názorne popisujú, čo je v danom texte. Okraje stránok sú zdobené dekoratívnymi prvkami - margináliami.

Farebná škála bola obmedzená; používali sa základné (krycie) tóny, často červený a žltý oker, biela, zelená, ružová a červená (posledné dve hlavne na ústa a líca). Zriedkavo sa používala modrá - farba šiat Krista a Panny Márie (v súlade s cirkevnými predpismi farba šiat svätých bola predpísaná, výber farieb nebol  nebol náhodný). Základom obrazu bola kresba. Maľby sa vyznačujú výrazými obrysovými líniami a kresliarsky podanými drapériami a ostro zalomenými záhybmi v nich. V 12. storočí sa objavila aj dosková maľba.

ÚŽITKOVÉ UMENIE

Barbari, Kelti aj Skýti, boli zruční remeselníci, ktorí vedeli vyrábať bronzové, zlaté aj emailové šperky, zbrane, vyrezávať zo slonoviny. Techniky, ktoré ovládali sa uplatnili aj v románskom umeleckom remesle. Kovolejári,. kovotepci, zlatníci (šperkári, striebrotepci...) vytvárali liturgické predmety, oltáre, relikviáre. Tie mali často tvar malého kostolíka,  ľudských údov alebo hlavy na podstavci (nadväzujúcej na barbarskú tradíciu votívnych hláv). Boli vytvárané často z drahých kovov, vykladané drahokamami, zdobené technikami ako sú inkrustácia, smalt, priehradkový email (kde sa výzdoba vyhĺbi do kovového podkladu a priehlbiny sa vyplnia emailom -  sklovinou z kamennej múčky, sfarbenej rozličnými oxidmi kovov, ktorá sa po nanesení na kovový podklad vypaľuje).

Románsky nábytok mal jednoduché tvary. Hlavné miesto medzi druhmi nábytku patrilo truhliciam rôznych veľkostí.Truhlica bola viacúčelová: slúžila ako skriňa, sedací aj stolový nábytok, aj ako batožina na cestách. Bola často okovaná, alebo mala namiesto kovových len kožené závesy. Bola viac alebo menej honosná . Výzdoba korešpondovala s románskymi architektonickými prvkami (arkády, vlysy, stĺpiky).

Umeleckí remeselníci dotvárali podobu kníh, ktoré mali platne rezané zo slonoviny, doplnené drahokamami, zasadenými aj do zlata.

V textilnej výrobe dosiahla vysokú úroveň výroba tapisérií - gobelínov (závesných kobercov). Uplatnili sa na stenách hradov aj sakrálnych stavieb. Mohli byť z plátna vyšívané farebnou vlnou. Výšivky sa zhotovovali podľa knižných iluminácií, alebo boli na nich aj figúry so schematicky znázornenými stromami a budovami. Obľúbený motív boli Ezopove bájky, výjavy z dedinského života, práca na poli, lov, ornamentálne vzory. Z drahých látok sa šili kňažské rúcha vyšívané zlatými a hodvábnymi niťami. Ornament používal rastlinné, zvieracie, figurálne aj geometrické motívy a spájal ich do fantastických podôb.

V tejto dobe sa rozvíja a špecializuje remeselná výroba a začínajú vznikať krajčírske, tkáčske, súkennícke a iné cechy.

http://www.iereus.wz.cz/obr_pamatky/aachenpoklad_kniha.jpg

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se