« Úvod | O ĽUDSKOM ÚDELE »

DRP 8. 5

8. 5  GOTIKA

Gotika je kultúra a umelecká tvorba v západnej kresťanskej Európe v období od polovice 12. storočia, trvajúca niekde i do 16. storočia (napr. u nás). Vzniká vo Francúzsku okolo roku 1150, rozšírila sa do Nemecka a do Anglicka, kde ovplyvňovala výtvarné umenie najmä architektúru ešte aj v 19. storočí. V Taliansku, kde čoskoro nastúpila renesancia, sa príliš neuchytila.

Nenadväzuje už na antiku, ale prejavuje sa v nej samostatný spôsob myslenia a cítenia novej civilizácie v Európe, ktorá vystriedala rímsku antickú civilizáciu. Je to už svojbytný európsky umelecký a životný sloh.  Spočiatku mal pojem gotika pejoratívny nádych. Vznikol v Taliansku, kde pôvod slohu odvodzovali od germánskych barbarských Gótov. Francúzi ho nazývajú orgival.

http://www.slovakia.travel/data/Resources/Upload/Images_watermark/OSlovensku/MestaAObce/Bug_Kosice_dom3_jpg.jpg


8. 5. 1   DUCHOVNÁ ATMOSFÉRA

Od konca 12. storočia nastupuje hnutie, majúce za cieľ obrodu cirkvi  Je to doba križiackych výprav na obranu Sv. zeme a výprav za Pyreneje proti Maurom. V súvislosti s nimi vzniká rytiersky stav a rytierska kultúra. Vplyvom východu mravy zjemneli.  Prostredníctvom Arabov sa do zaostalej Európy dostáva byzantsko - arabská vzdelanosť a mnoho nových kultúrnych  výdobytkov. Vďaka rozvoju obchodu sa rozvíjajú mestá, do ktorých utekajú poddaní. Mestá si vydobyjú samosprávu. Vzniká tretí stav : meštianstvo.  Dokončuje sa vývoj stavovského zriadenia. Feudálny spoločenský poriadok je už plne rozvinutý, etnické a národné celky ustálené. Šľachta upevňuje svoju moc v politickom živote  na úkor monarchov. Uskutočňujú sa prvé pokusy o  zavedenie parlamentarizmu. Cirkev rozhoduje o  svetskej moci, a súčasne pokračuje boj o investitúru medzi pápežom a svetskou mocou, o právo menovať cirkevných hodnostárov v krajine. Budujú sa silné stredoveké štáty. Mení sa životný štýl - rastie prepych v obliekaní, pohodlie v bývaní, úroveň hygieny. Rozširuje sa vzdelanosť, ktorá je cestou k zlepšovaniu sociálneho postavenia aj chudobných  - kníhtlač urýchľuje šírenie vedomostí, vznikajú prvé univerzity (Bologna, 1088...), na ktorých sa vyučuje v duchu antiky. Všade nastupuje latinčina. Nositeľmi duchovnej obrody cirkvi sú žobravé rády františkánov a dominikánov.  Dominikánsky teológ Tomáš Aquinský (scholastika) sa vracia vďaka prekladom arabského učenca Averroa  k učeniu Aristotela a pokúša sa o spojenie viery a rozumu, vedy a teológie. Súčasne sa ľudia obracajú k posmrtnému životu, mysticizmu, snažia sa o  spojenie s nadprirodzenými silami. Charakteristická je snaha potláčať a očistiť sa od všetkého telesného, hmotného, čo sa odráža aj vo výtvarnom umení. Šíria sa rôzne sekty. Populárna je   astrológia, alchymisti hľadajú zlato a elixír večnej mladosti.  Presadzuje sa názor, že človek môže byť v spojení s Bohom priamo, bez duchovenstva. Posilňuje sa sebavedomie jednotlivca. Niektorí učenci začínajú vyzývať k  poznávaniu prírody. Zavádzajú sa nové technológie v poľnohospodárstve, dochádza k rozmachu remesiel, obchodu. Naturálne hospodárstvo vystrieda peňažný systém. Zároveň inkvizícia začína  potláčať kacírske hnutia. Európu ohrozujú Tatári (13. storočie) a v 14. storočí európske obyvateľstvo decimuje čierny mor (1348), čo ľudia pokladajú za boží trest za hriechy, ktorých sa dopustili. Európania v honbe za zlatom objavujú Nový svet.

http://sekanova.blog.sme.sk/blog/2262/51079/Muran_rytina_17_stor.jpg

8. 5. 2  HLAVNÉ ZNAKY GOTIKY A GOTICKÁ ARCHITEKTÚRA

 Nový sloh šíria po Európe stavebné huty. Sú to združenia remeselníkov rôznych remesiel, ktoré sú potrebné pre stavbu katedrál. Staviteľstvo prestáva byť voľnou živnosťou, čoho dôsledkom je slohová jednota. Vedľa rehoľných remeselníkov vystupuje civilný staviteľ, kamenár, murár. Kamenári na hotovom výtvore zanechávajú svoju značku. Nie sú už anonymní. Veľa prvkov staviteľstvo zdedilo od minulej doby : oporný systém, oblúk, krížovú rebrovú klenbu,  veľké kolesové okná nad portálom a pod., ale tieto prvky sú používané novým spôsobom. Postupujúca urbanizácia vedie k rozvoju svetskej architektúry: stavajú sa mestské paláce, radnice, meštianske domy, mosty, mestské opevnenia a pod.

 Hlavné znaky a prvky gotickej architektúry:

http://www.infovek.sk/predmety/vytvarna/obrazky/zabavaj/lovci/kruzby.gif
  • stavby sú vysoké a štíhle, prevláda vertikálne členenie nad horizontálnym, priestor  nad hmotou, múry sú odľahčené, murivo (skeletové) často zastupuje len zväzok stĺpov s listovými hlavicami, dojem ľahkosti  znásobujú  zdobené hlavné priečelia a  interiér, stavby  pôsobia svojou bohatou členitou výzdobou takmer ako čipka, krajka,
  • sústavy štvorcov, obdĺžnikov a trojuholníkov, tvoria dôležité body pôdorysu, uplatňuje sa čistá geometria, rast stavieb do výšky umožňuje odhmotnenie stavby, odľahčenie tehlovej výmurovky klenieb -  namiesto valenej alebo krížovej románskej klenby, kde sa prenikali dve rovnaké valené klenby je zavedená krížová rebrová klenba; rebrový kríž nad štvorcovým klenbovým poľom sa stáva nosnou kostrou klenby - rebrá sústredené  vo zväzku nesú tlak a prenášajú ho na piliere; klenba je rozpracovaná aj po tvarovej stránke - rebrá vytvárajú rôzne vzory a vzniká klenba: hviezdicovitá, sieťová, obkročná, vejárová, krúžená, skliepková, diamantová, vzorkovaná; môže byť priama, klesajúca alebo stúpajúca,
  • nové konštrukčné riešenia umožňujú vynechávať veľké časti muriva - múry už nie sú také hrubé a mohutné, ako u románskych stavieb; oproti malým románskym okienkam sú pre gotiku charakteristické veľké okná pretiahnuté do výšky, často združené, zakončené predovšetkým lomeným oblúkom (používajú sa aj iné typy oblúkov : trojlist, záclonový resp. hviezdicový, stlačený, lancetový, kýlový, tudorovský, oslí chrbát); typické sú pre gotiku farebné vitráže v kružbe  na oknách a dverách; kružbu vytvárajú olovené prúty a neskôr kamenné rebrá  - má hlavne oblúkovité, geometrické tvary (často trojlístok, štvorlístok, päťlístok, šesťlístok, trojitý rotujúci plamienok, mníšku, trojramenný pletenec, kľúčovú dieru a iné, aj figurálne kružby),
  • gotický ornament je geometrický, vytvorený kruhmi a časťami kruhu, alebo sa používajú rastlinné motívy, čerpajúce vzory najmä z domáceho rastlinstva, ako je ďatelina, vinič, listy -  dubový so žaluďami aj bez nich, bukový, brečtanové výhonky, ružový, makový, jahodový list; častý bol aj figurálny ornament, ktorý sa uplatňoval pri výzdobe stien, na oltároch, kostolnom nábytku,
  • katedrálu obopína oporný systém; chór je obstavaný zvonku opornými piliermi a oblúkmi, zatiaľ čo západné priečelie, odlišné od ostatných častí stavby a oslobodené od konštrukcie, je obrátené k človeku; spodok západného priečelia tvoria portály so sochami, s vysokými lomenými oblúkmi a vlastnou strieškou - vimperkom, štítom,
  • obrovské kruhové ružicové okno nad portálom, ktoré sa v postupne sa zmenšujúcej  podobe opakuje vyššie (v horných pásmach stavby sa opakujú tie isté motívy, ale v zoštíhlenej podobe),
  • na katedrále sa nachádzajú mnohé dekoratívne prvky : tabernákulum - ozdobná nadstavba so stĺpmi a ihlanovou strieškou /domček/ na gotických pilieroch, často ozdobená sochami, / resp. je to aj kamenná nadstavba oltára na stĺpoch a tiež kalich na hostie s viečkom, ktorý má podobu stanovej kostolnej vežičky/; archivolty - plasticky zdôraznené líce oblúka napr.vo vchode do chrámu, často zdobené vlysmi s ornamentom alebo figurálnymi pásmi; krížová kytica na špici veže; chrlič - vyčnievajúca dažďová rína väčšinou v podobe zvierat, ľudí a bájnych tvorov; krab /žabka/ - typický gotický dekoratívny prvok, súčasť plastickej výzdoby v  tvare štylizovaného listu/ z fr. slova crochet = pazúr/, vytvára ako keby okrajové ozubenie na vežičkách a vežiach katedrály; fiály - ozdobné štíhle vežičky so sochou svätca; konzoly - výstupky, nosné kamene slúžiace ako podpora napr. sôch, často stvárnené podobne ako hlavica stĺpu ornamentmi alebo figurálne vyzdobené; baldachýny - ozdobné striešky, slávnostné nebesá z látky, alebo látku napodobňujúce napr. v kameni, často nad sochou, nad kancľom a pod., balustrády- balustre = okrúhle alebo štvorhranné stĺpiky nesúce zábradlie, samotné zábradlie =balustráda; kráľovská galéria, trifórium  - úzka chodba prechádzajúca stenou nad arkádami, radom oblúkov, nachádza sa pod vežami v najvyššom horizontálnom pásme fasády, nemá praktický význam, len opticky odľahčuje stavbu;  tympanón - plocha nadpražia portálu, spravidla sochársky vyzdobená; arkiere na krakovcoch, konzolách - výstupky na priečelí budovy, ktoré vyzerajú ako časť domu,
  • veže zakončené helmicovitými, ihlanovými strechami,
  • pohyb smeruje zdola nahor a smerom k oltáru, kaplnky v interiéri oddeľujú od chrámového priestoru len stĺpy; v spodnej časti chrámu je menej svetla, pološero symbolizuje sivý, všedný pozemský svet, smerom hore svetla prúdiaceho dnu oknami pribúda a vysoko nad hlavou sa vznáša klenba ( nebeský svet),
  • gotické mestské domy majú úzke priečelie, vysoký štít na vysokej sedlovej streche, často krídlo vo dvore s pavlačou,  mávajú arkiere mázhaus, sieň, vzniknutú z podjazdu, sú podpivničené, pivnice majú aj niekoľko poschodí.
http://mesto.sk/bardejov/atrakcie__historia/namestieametianskedomy1050942982.m.jpeg

 

8. 5. 3  GOTICKÉ SOCHÁRSTVO

 http://www.umelecka-drevorezba.sk/galeria-historickych-diel/levoca2.jpg

Gotické sochárstvo je tesne spojené s členitou a umelecky rozmanitou katedrálou, ktorá je dielom všetkých výtvarných umení. Tak ako ostatné druhy výtvarného umenia aj sochárstvo slúži náboženstvu, liturgicko - didaktickým potrebám. Sochári vytvárajú dekoratívnu plastiku, ktorá dopĺňa architektúru a súbory polychrómovaných  sôch pre skriňové oltáre. Na tympanónoch portálov sa uplatňujú sochárske reliéfy. V dolnej časti portálu stoja sochy apoštolov, prorokov, svätých v životnej veľkosti, zvýraznené ťažkým baldachýnom ( ozdobnou strieškou) a nad nimi sú rozložené malé figúry, často vznášajúci sa anjeli. Vyššie, na početných vežičkách katedrály sú opäť veľké figúry a celkom hore, na konci hlavného západného, zdobeného priečelia, kráľovská galéria - rad sôch umiestnených vo výklenkoch. Od 13. storočia sa gotická socha vyznačuje špirálovitým vytočením a zvlnením, zdôrazňujúcim vertikálny pohyb tela. Kým sochy románskych katedrál pôsobia ako ikony, predmety uctievania, gotické sochy oživujú náboženské príbehy a legendy. Slávnostne, dôstojne, zamyslene v zdržanlivom postoji v nariasenom splývajúcom rúchu sa obracajú k veriacim Gotická socha je oproti románskej voľnejšia, samostatnejšia. Sochári sa zaujímajú o vnútorný život človeka a zachytávajú jeho výraz na tvári postáv.

http://3.bp.blogspot.com/_sEwIlb1IeZY/TLVH7z5gBfI/AAAAAAAAAjw/_Ep_7pyP350/s1600/P1060024.JPG

V 13. storočí v období rozvinutého mariánskeho kultu gotická plastika vytvára ženské postavy, zobrazujúce hlavne Matku Božiu s dieťaťom  (ale aj iné, alegorické ženské postavy). Mária často sedí na tróne a pokorne prijíma korunu od Krista. Vrchol dosahuje gotické sochárstvo v 15. storočí, kedy sa hovorí o tzv. krásnom slohu (v nemeckom sochárstve o mäkkom slohu), ktorý sa prejavil hlavne u malých sôch : charakteristické sú preň pôvabné, tzv. ,,krásne madony,“ väčšinou drevené, pomaľované živými farbami, s  ladnými líniami šiat; zobrazenia neslávnostnej idyly matky s dieťaťom. Os štíhleho do výšky pretiahnutého tela pevne stojacej Madony z neskoršieho obdobia  je prehnutá do tvaru písmena S. Na konci gotiky (manierizmus) nastáva úpadok, sochy Madony sú preštylizované, zaujímajú neprirodzený postoj, meravo sa usmievajú.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3b/Naumburg-Uta.JPG/90px-Naumburg-Uta.JPG

Vzniká aj sochársky portrét zobrazujúci rytiersky ideál ženy (socha grófky Uty, Nemecko, Naumburg), nesúci naturalistické črty, z ktorého je  namiesto kresťanskej pokory cítiť rytierske sebavedomie. Do sakrálnej plastickej výzdoby sa dostávajú aj žánrové figúry vo výjavoch zobrazujúcich prácu roľníka v jednotlivých ročných obdobiach, ktoré majú spočiatku alegorický význam, čím sa odôvodnila opodstatnenosť obrázkov zo života obyčajných ľudí v sakrálnej výzdobe.  Na výjavoch zachytených sochármi je badateľný aj jemný humor : peklo už nenavodzuje takú hrôzu, ako v románskej dobe, čerti sú skôr karikatúrami anjelov ako obludami so zvieracími znakmi. Hriešnici vyzerajú ako malí zdeformovaní škriatkovia s grimasami na tvárach, ktorí nevyvolávajú súcit, ale skôr posmech. Medzi nimi sú aj vysokí cirkevní hodnostári, mnísi, boháči a králi. Zatiaľ čo na fasáde  románskej katedrály sú vyobrazené zvieracie netvory s démonickou mocou so zlobou hľadiace na mesto, gotický sochár na fasádu umiestňuje zvieratá, u ktorých sa snaží vystihnúť ich vernú podobu a výraz.

 

8.5.4  GOTICKÉ MALIARSTVO

http://www.lkp.cz/dfg/pictures/news/039/francie_13x18_011.jpg

V období gotiky sa rozvíja nástenná maľba, ale najmä farebná výzdoba okien - sklomaľba s figurálnou i ornamentálnou výzdobou, mozaika, tabuľová maľba na krídlových oltároch, knižná ilustračná maľba. Charakteru gotického umenia zodpovedajú vitráže. Najstaršie farebné obločné sklá pochádzajú z 12. storočia (dóm v Augsburgu). Spočiatku gotickí umelci zostavovali obrazy z farebných skiel spájaných olovenými prútmi. Farebný prvok sa tak mohol spájať so svetelným. V popredí boli farby svietivá červená, belasá, žltá a zelená.  Často opúšťali pevné obrysy, smerovali k abstrakcii - ich hlavnou úlohou bolo žiariť. Na obrazoch zo skla sa nedala vytvoriť ilúzia objemu alebo hĺbky. Väčšina farebných kompozícií okien je vsadená do kruhových ornamentálnych rámov. Maliari sklomaľby výstižne zobrazovali ľudí, zvieratá, rastliny, lovecké, bojové  a iné výjavy. Veľmi vysokú úroveň dosiahla aj knižná maľba:  prepychová gotická kniha, nádherný rukopis, vyzerá ako staviteľské dielo. Text býva rozdelený do podoby štíhlych veží. Kniha je ozdobnejšia a jemnejšia ako staršie rukopisy. Strany oživujú ornamentálne bordúry - orámovanie textu ornamentom. Viacfigurálne ilustrácie sú povpletané do ornamentu z  rastlinných a geometrických prvkov alebo do iniciál, splývajú s ornamentom z jemných rozvilín, brečtanových výhonkov. Každú stranu rukopisu zdobia červené alebo modré iniciály, trblietavé zlato, vysoké a ozdobné gotické písmo. Gotická miniatúra dosiahla vrchol v 13. storočí,  najmä v okruhu ,, Parížskej školy“(,,Žaltár Ľudovíta svätého“).


http://www.komenskeho66.cz/materialy/dejepis/7%20goticka%20kniha.jpg

Na tabuľových obrazoch krídlových oltárov boli výjavy zo života Krista, príbehy zo života svätých, mučeníkov, z kresťanských  legiend. Postavy vyznievali plošne a boli zobrazované na zlatom pozadí. Rozvíja sa aj portrétna maľba  (portréty kráľa, kráľovskej rodiny, cirkevných hodnostárov). Posledný gotický maliar a prvý maliar renesancie, ktorému sa podarilo zachytiť perspektívu, bol Florenťan Giotto di Bondone (,,Madona všetkých svätých“).

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6b/GiottoMadonna.jpg/170px-GiottoMadonna.jpg

 

8. 5. 5  GOTICKÉ ÚŽITKOVÉ UMENIE

 V období gotiky sa remeselná výroba sústredila v mestách. Dokončila sa deľba práce medzi roľníkmi a remeselníkmi a ďalej sa prehlbovala špecializácia výroby. Remeselník sa stal relatívne slobodným človekom, individualitou. Remeselníci sa podľa príbuznosti remesiel združovali do cechov. Ich význam spočíval v tom, že sa starali o hospodárske záujmy svojich členov a chránili ich pred konkurenciou cudzích remeselníkov aj pred neškolenými výrobcami (fušermi), dbali o  kvalitu výrobkov. To pomáhalo zdokonaľovaniu remeselnej výroby. Vrcholnú úroveň v tejto dobe dosiahli najmä kamenárstvo, kovotepectvo, kovolejárstvo, zlatníctvo, nábytkárstvo, rezbárstvo,  ale aj ďalšie úzko špecializované umelecké remeslá. 

Pri výzdobe katedrál sa uplatnili najmä kamenári. Katedrály mali bohato zdobené steny, portály, okenné oblúky, štíty, galérie, veže ornamentami aj figurálnou výzdobou. Kameň, s ktorým pracovali bol symbolom večnosti, stálosti a nemennosti svetového poriadku. Zlatníci sa uplatnili pri výrobe rôznych liturgických predmetov a liturgického riadu. Vytvárali monštrancie, kalichy, relikviáre a iné bohato zdobené predmety s ornamentmi, kružbami a ostatnými tvarmi charakteristickými pre gotiku. Výzdoba bola rytá, plastická, doplnená drahými kameňmi a smaltami. Kovoljeári vytvárali kostolné zvony, bronzové náhrobné dosky zdobené nápisovým vlysom a neskôr nízkym reliéfom. Zhotovovali cínové kostolné krstiteľnice zložitých ozdobných tvarov, s bohatou dekoráciou. Vyrábali brnenia, erby, pečatidlá, zbrane. So vznikom a rozšírením peňažného hospodárstva vznikli prvé mincovne; razili sa v nich mince so znakom na oboch stranách (u nás Kremnica - dukáty, v Čechách Kutná hora - groše). Z dreva sa vyrábal najmä nábytok (tesári, stolári), ale z umeleckých remesiel spracúvajúcich tento prírodných materiál vynikli v gotike najmä rezbári. Základným kusom nábytku zostávala truhlica, ktorá bola zdobená prvkami prevzatými z gotickej architektúry. Jednou z obľúbených techník výzdoby nábytku bola intarzia - vkladanie vzácnych driev do dreva. Na výrobe truhlíc sa podieľali umeleckí kováči, ktorí vyrábali ozdobné kovania, spevňujúce truhly. Vyrábali sa aj skrine, zhotovované z ťažkých dosák. Neskorogotické skrine sú zakončené nadstavcom v podobe štítu, ozdobené štíhlymi fiálami (vežičkami), tabernákulmi, sochami na konzolách Umeleckí rezbári sa uplatnili pri výrobe chrámového nábytku - pultov, skríň, lavíc, oltárov, stoličiek, svietnikov, dverí. Viaceré umelecké remeslá sa uplatňovali pri tvorbe kníh, pre ktoré bola dôležitá knižná väzba, vrchné dosky, lebo knihy sa ako dekoratívne predmety kládli na nábytok. Strediskami rozvoja textilnej výroby sa stali Taliansko, Anglicko a Flámsko. Začali sa používať horizontálne krosná s pedálmi a kolovrátok. Hlavná bola výroba gobelínov, na ktorých boli zobrazené rôzne deje, príbehy, scény nielen z náboženskou tematikou, ale aj svetské  výjavy. V neskoršom období boli gobelíny orámované ornamentmi. Výšivkárstvo sa uplatnilo najmä pri ozdobovaní bohoslužobného rúcha. Venovali sa mu aj šľachtičné. Odev už odrážal spoločenské a hospodárske rozdiely, ktoré sa stále viac prehlbovali. Spoločenské vrstvy sa odlišovali typom odevu, jeho materiálom a strihom. Bohatí naň používali dovážané prepychové látky. Ich šaty mali zložité strihy a ich odev bol dokonale vypracovaný. Spodné lemy šiat zdobil ornament. Chudobní si ponechali jednoduché oblečenie vyznačujúce sa účelnosťou (tuniky). Predpísaný odev nosili Židia, malomocní a kati. Pre zdôraznenie štíhlosti tela sa rozšírilo používanie gombíkov. Umožnili obliekať si priliehavé šaty. Muži nosili krátke kabátce so stojáčikmi a vznikli pančuchové nohavice, do ktorých splynuli nohavice s pančuchami. Rozvíjali sa rôzne typy mužských a ženských pokrývok hlavy. Postavu predlžovali štíhle špicaté formy šiat i klobúkov, ženy na zdôraznenie výšky nosili aj dlhé vlečky a závoje. Ženský odev bol stiahnutý v bokoch ozdobným pásom. 

 http://2.bp.blogspot.com/_kZjgSTBEOsw/TSbsREWHDKI/AAAAAAAAAIM/84ZJEGtPpXA/s1600/DSCF0438.JPG

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se