« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

DRP 9

9 NOVOVEKÉ UMELECKÉ SLOHY

9. 1  RENESANCIA

Nový umelecký sloh renesancia vznikol v Taliansku na sklonku 13. storočia. Trval tu do 16. storočia a rozšíril sa v 15. storočí aj do iných európskych krajín, kde pretrval niekde i do 17. storočia (Slovensko).

http://www.infovek.sk/predmety/vytvarna/obrazky/preskumaj/prieskumnik/renesancia-leonardo09.jpg


Rinascimento (tal.), renaissance (fr.) znamená znovuzrodenie. Potom, ako Turci dobyli Konštantinopol, emigrovali grécki učenci aj umelci z  Byzancie do Talianska a priniesli sebou rukopisy, ktoré pomohli oživiť antiku. Taliansko sa vďaka svojej výhodnej zemepisnej polohe stalo centrom obchodu. Ten podnietil rozvoj miest, remesiel, finančníctva. Zámorské objavy, ktoré rozprúdili obchod a prispeli k vzniku trhového hospodárstva, viedli aj k záujmu o skúmanie prírody, k rozvoju prírodných vied a k vedeckému a technickému  pokroku. Nastali zmeny vo výrobe, v deľbe práce - vznikajú manufaktúry, predchodkyne tovární. To bol začiatok konca cechov, brzdiacich v nových podmienkach technologický a hospodársky pokrok. Ľudia začínajú viac veriť v silu svojho rozumu, v schopnosť ovládnuť vďaka nemu prírodu a aj svoj vlastný osud. Novému svetonázoru a  prevratným zmenám v duchovnej oblasti napomohla aj kríza v katolíckej cirkvi a oslabenie pápežskej moci. Vyhraňuje sa ostrý konflikt medzi cirkevným a svetským umením, ktorý pokračuje a stupňuje sa v období baroka a rokoka. Umenie sa vymaňuje spod nadvlády a diktátu cirkvi. Umelecká tvorba sa stáva slobodným povolaním. Podporuje ju šľachta, meštianstvo, vzdelanci. Objavujú sa bohatí mecenáši, ktorí finančne podporujú umelcov (napríklad florentskí obchodníci Mediciovci).  Aj keď je umelec stále pokladaný iba za remeselníka, niektorým popredným umeleckým osobnostiam sa podarí i zbohatnúť a získať vysoké spoločenské ocenenie. Do popredia sa dostávajú svetské témy, zobrazovanie obyčajných smrteľníkov a  pozemského života. Renesancia prináša nový ideál slobodného človeka, ktorý sa zbavil stredovekého tmárstva a svoj vzor hľadal v antickej humanistickej kultúre. Na označenie tejto etapy sa v literatúre a filozofii používa skôr slovo ,,humanizmus,“ ktoré vyjadruje, že do centra pozornosti sa dostáva človek, osobnosť, sociálna bytosť so svojou snahou poznať a ovládnuť prírodné aj spoločenské dianie. V tejto dobe vznikajú veľké diela o morálke, politike a literatúre. Riešia sa otázky spojené s vesmírom (namiesto geocentrického názoru sa presadzuje heliocentrický). Zároveň v nemecky hovoriacich krajinách vzniká reformácia - hnutie za obrodu katolíckej cirkvi, ktoré vyústilo do odštiepenia protestantov od katolíkov.

Renesančný človek je všestranne vzdelaný a renesančný umelec je aj architekt, aj maliar a sochár. Všestranne uplatňuje svoju individualitu a ľudskú mieru. Má záujem o prírodu a o ľudské telo. Vracia sa k antickému ideálu krásy, hľadá harmóniu medzi antickými predstavami o dokonalosti a kresťanským humanizmom. Sv. Mária v jeho ponímaní je krásnou Afroditou. Telá ľudí majú ideálne proporcie, sú anatomicky presné, zachytené v prirodzených pózach a pohybe, na tvárach ľudí sa odrážajú ich osobnostné vlastnosti a psychické stavy. 

Obdobia renesancie :


  • Trecento (okolo roku 1300, začiatky renesancie spojené s maliarom Giottom, sochárskou rodinou Pisanovcov)
  • Quattrocento (1420 - 1500, obdobie renesančného realizmu, centrom umenia je mesto Florencia)
  • Cinquecento (1500 - 1540, vrcholná renesancia, obdobie,keď tvorili umelci ako Leonardo daVinci, Brunelleschi, Michelangelo, Tizian a i., k Florencii sa pridružili ďalšie centrá umenia, mestá Rím, Benátky a renesancia sa šírila po celej západnej Európe)
  • Seicento (1540 - 1590, neskorá renesancia, obdobie manierizmu)

http://taliansko-sk.adrialand.com/UserFiles/Image/pruvodce/italie/benatky.jpg


 9. 1. 1 RENESANČNÁ ARCHITEKTÚRA

Architektúra v období renesancie prevzala niektoré princípy z antického klasického staviteľského umenia : harmóniu, vyrovnanosť, ľudskú mierku. Renesanční architekti sú už individualitami, výraznými umeleckými osobnosťami.

Zmenšuje sa architektonický priestor - stavby sú prispôsobené tak, aby slúžili človeku. Tvary sú prosté, vyrovnané, súmerné, racionálne, rytmicky členené. Na rozdiel od gotiky, nad vertikálou prevláda horizontálna línia. Na jej zdôraznenie používa staviteľ zvýraznený sokel, rímsy, arkády (stĺpy spojené navzájom klenbovými pásmi), priebežne radené obdĺžnikové okná s polkruhovým oblúkom, atiky (murivo, strešný výstupok nad hlavnou rímsou). Nosným prvkom sa oproti skeletovému systému v gotike stáva plné murivo. Zvonku býva bohato upravené kamennými obkladmi alebo sgrafitom. V kompozícii stavieb a v detailoch sa uplatňuje princíp tzv. zlatého rezu (odvodzovanie proporcií stavby od proporcií ľudského tela). Vnútorné priestory sú zaklenuté krížovou alebo valenou klenbou s lunetami (výsekmi v klenbe nad oknami alebo dverami s maliarskou výzdobou; plocha vymedzená polokruhom nad vodorovnou základňou). Stĺpy majú podpornú funkciu a sú hladké.

Strechy sú ukončené veľkými, konštrukčne náročnými a technicky dokonalými kupolami. Sú obyčajne v tvare polgule, ale niekedy aj hranaté. Nad oknami sú oblúkovité alebo trojuholníkové striešky. Na poschodiach sú arkiere, loggie, balkóny, terasy. K domom a  palácom patria záhrady s  geometrickou ornamentikou, v zámockých parkoch sa nachádzajú promenády s  altánkami, vyhliadkovými schodištiami, terasami a fontánami.



Lunetová klenba

Zakladateľom renesančnej architektúry bol Fillipo Brunelleschi (*1377) , architekt a sochár, pôvodne vyučený zlatník. Zaoberal sa perspektívou, zdokonalil ju; vynašiel premietanie na základe pôdorysu a nárysu. Bol autorom obrovskej kupoly katedrály Santa Maria del Fiore vo Florencii, tamojšieho sirotinca (Ospedale degli Innocenti) a vytvoril  tiež sochársku výzdobu na dverách florentského chrámu a baptistéria San Giovanni (pozlátený bronz, téma obetovania Izáka Abrahámom). Významným architektom a teoretikom umenia tejto doby a nasledovníkom Brunelleschiho bol Leone Battista Alberti (*1404), staviteľ florentských palácov, ktorý sa zaslúžil o základy geometrickej perspektívy (Štyri knihy o architektúre). Významným architektom z čias vrcholnej renesancie bol Donato d’Angelo zvaný Bramante - autor prvých plánov chrámu sv. Petra v Ríme (na stavbe chrámu pokračovali Rafael SantiMichelangelo Buonarotti).


 

http://cms.tvujdum.cz/userdata/images/49535architektura2.jpg

 

 


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se