« Úvod | BALADA O DREVE »

DRP 10. 2

10. 2. BAROKOVÉ SOCHÁRSTVO A MALIARSTVO

http://2.bp.blogspot.com/_Or1PXIh66bY/SaVyE9aDqMI/AAAAAAAABlk/HfTryN4gSLQ/s400/bernini+detalhe+carne.jpg


 



10. 2. 1 BAROKOVÉ SOCHÁRSTVO

Barokový chrám je dokonalou syntézou  všetkých druhov výtvarného umenia. Sochy sú neoddeliteľnou a vzájomne súvisiacou súčasťou veľkej scény v  priestore kostola a do sochársky ponímaných,  rozlične tvarovaných rámov bývajú vsadené veľké obrazy. Sochárstvo, maliarstvo a umelecké remeslo plnia úlohu architektonickej výzdoby. Uprednostňujú sa materiály, ktoré sa dajú dobre tvarovať :  mäkký kameň, sadra, drevo, kov.

http://3.bp.blogspot.com/_Or1PXIh66bY/SaV3a358-cI/AAAAAAAABl0/WCAhJj0ddPo/s320/bernini+Rape_of_Proserpina.jpeg

V scénických výjavoch utrpenia svätých kontrastujú s náboženským a moralizátorským obsahom, s opovrhovaním pozemským životom, očakávaním smrti a zmŕtvychstania,  kypré a hriešne  zmyselné tvary vzájomne prepletených nahých tiel. Sochy a súsošia sa vyznačujú dynamikou pohybu, znásobovanou vzdušnými drapériami a prudkými a širokými gestami. Na ich tvárach sa zračí extáza, mystické vytrženie, nadľudské utrpenie. Pre sochárske diela je charakteristický divadelný pátos a heroizmus. Sochy zapĺňajú nielen interiéry chrámov a zdobia ich fasády, ale uplatňujú sa aj na námestiach, na fontánach, morových stĺpoch, v početných kaplnkách - božích mukách rozosiatych vo voľnej krajine, v parkoch a záhradách. Vzorom európskeho sochárstva sa stalo dielo Berniniho Extáza sv. Terézie, zobrazujúce za využitia svetelných efektov extázu svätice pri splynutí s Kristom.

http://blog.sme.sk/blog/6688/239306/bernini.jpghttp://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f5/Kloster_Sch%C3%B6ntal_017.JPG/220px-Kloster_Sch%C3%B6ntal_017.JPG

Po skončení Tridsaťročnej vojny nastala najmä v českých krajinách krutá rekatolizácia. Sochárstvo v službách katolíckej cirkvi bolo ideologickým nástrojom, ktorý mal pomôcť vrátiť odpadlíkov do jej radov. Pre Karlov most v Prahe (socha sv. Ľudmily) aj pre pražskú kráľovskú záhradu (súsošie Deň a Noc) vytvoril sochársku výzdobu Matyáš Bernard Braun, sochár a rezbár, predstaviteľ českého barokového iluzionizmu. Barokovým realizmom sa vyznačovalo dielo českého sochára Ferdinanda Maximiliána Brokoffa (sv. Kajetán, sv. František Xaverský, sv. Felix), ktorý vyzdobil aj morový stĺp na Hradčanoch a kostol sv. Havla v Prahe. F. M. Brokoff bol synom slovenského spišského Nemca, sochára Jána Brokoffa usadeného v Prahe, ktorý si tu otvoril sochársku dielňu, kde pracoval spolu so svojimi synmi. V Bratislave pre Dóm sv. Martina vytvoril súsošie sv. Martina so žobrákom významný rakúsky sochár Juraj Rafael Donner,  stredoeurópsky predstaviteľ a priekopník barokového klasicizmu.

 http://www.bratislava-travel.sk/Data/951/UserFiles/fotogaleria/Dom_sv_Martina/Sv.Martin2%20_mensi.jpg

10. 2. 2 BAROKOVÉ MALIARSTVO

Barokové maliarstvo sa vyznačuje množstvom originálnych umeleckých osobností. Uplatňujú sa v ňom mytologické a náboženské témy, medzi ktorými maliari vyhľadávajú dramatické námety. Pre ich sugestívne diela sú charakteristické dynamickosť a  svetelné a farebné kontrasty. Základom dynamickej kompozície je diagonála. Farba prispieva k emocionálnej pôsobivosti obrazov. Portrétna maľba  je dovedená do úplnej dokonalosti. Na veľkých plochách stien sa uplatňuje freska, vytvárajúca ilúziu ďalších priestorov. Dekoratívna maľba využíva na dosiahnutie iluzionistických efektov rôzne námety - ľudské postavy, architektonické prvky, kvetiny, časti krajiny.Tabuľové obrazy zobrazujú alegorické aj historické témy, krajiny, žánrové obrázky, zátišia, zvieracie motívy. Tapisérie nahrádzajú závesné obrazy v honosných rámoch

VEĽKÉ OSOBNOSTI BAROKOVÉHO MALIARSTVA

Taliansko

V centre barokového maliarstva v Bologni  rodina Carraciovcov založila v roku 1582 akadémiu umenia, ktorá sa stala vzorom pre podobné ustanovizne na výchovu umelcov aj v iných európskych krajinách. Akadémiu navštevoval aj Quido Reni , ktorý prispel k rozvoju grafiky, výborný kresliar a autor vyše 40 leptov.

 http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2009_2010/leaders/velikani_umenia/cpeter.jpg

Najväčším talianskym barokovým  maliarom bol Lombarďan Caravaggio (1565 - 1609). Jeho dielo sa vyznačuje barokovým realizmom, pravdivosťou, majstrovstvom, s ktorým dokázal vyjadriť psychológiu postáv (Mučenie sv. Matúša, Ukrižovanie sv. Petra, Smrť Pany Márie, Sťatie Jána Krstiteľa a i.). S obľubou maľoval zátišia (Košík s ovocím) a bol priekopníkom tohto žánru.  Benátsky barok a vrchol barokového maliarstva reprezentuje maliar Tiepolo - majster iluzionistickej nástennej maľby, najmä fresiek v kupolách, využívajúci intenzívne jasavé farby na modelovanie priestoru (freska v kráľovskom paláci v Madride : Oslava španielskej monarchie, Únos Európy, Zem a Olymp, Posledná večera).   

Španielsko

Španielsko bolo najkatolíckejšou krajinou Európy. Vládli tu stredoveké pomery, stredoveký mysticizmus. Odtiaľto pochádza niekoľko maliarskych géniov. Výraznou osobnosťou, ktorá predčila svoju dobu, bol Domenikos Theotokopulos zvaný El Greco (1541 - 1614), maliar náboženských obrazov a portrétov. Pochádzal z  Kréty a jeho vzormi a učiteľmi boli Michelangelo a Tizian. Po pôsobení v Taliansku odišiel do Toleda, kde žil až do svojej smrti. Jeho osobitý štýl ovplyvnili starokresťanské byzantské mozaiky. Jeho štíhle preduchovnené postavy sú výškovo predimenzované a pôsobia nehmotne. Svetlo v jeho obrazoch nemá určitý zdroj, je abstraktné. Farby sú skúpe na odtiene. (Pohľad na Toledo, Sen Filipa II., Pohreb grófa Orgaza, Kristus na Olivovej hore, Vyháňanie z chrámu, Videnie sv. Jána Evanjelistu a i.). Bartolomé Estéban Murillo patril k najplodnejším maliarom svojej doby a bol veľmi populárny u mešťanov. Založil v rodnej Seville v roku 1660 maliarsku akadémiu. Okrem kostolných obrazov, najmä s Madonnami na realistickom pozadí, maľoval aj svetské námety, hlavne chudobných sevillských chlapcov z ulice (napr. Chlapci s ovocím). V jeho  idylických obrázkoch zo života prostého ľudu je badať nádych sentimentu.

K najväčším osobnostiam španielskeho a svetového baroka patrí dvorný maliar kráľa Filipa IV. realista a výborný portrétista Diego Rodriguez de Silva y Velázquez (17. storočie). K jeho najcennejším prácam patria portréty z prostredia kráľovského dvora. Na dosiahnutie plastického dojmu využíval hru svetla a tieňa a typické sú pre neho mäkké ťahy štetcom a striebristé farebné tóny. Jeho obrazy španielskeho kráľovského dvora sa vyznačujú kritickým pohľadom a schopnosťou odhaliť vnútro človeka (jazdecký portrét Filipa IV., Trpaslík Don António, Dvorné dámy, Podobizeň pápeža Inocenta X.  a i.). Maľoval aj výjavy zo života obyčajných ľudí .

Dvorným maliarom a pokračovateľom Velásqueza  na španielskom kráľovskom dvore bol aj rodák z Aragónie, zo Zaragozy, Francisco de Goya (1746 - 1828), autor sarkastických portrétov kráľovskej rodiny za panovania Karola IV., pripomínajúcich karikatúry,  kronikár krutej doby, krvavých udalostí počas španielsko - francúzskej vojny (1808-1814), výborný pozorovateľ správania ľudí a kritik súvekých spoločenských pomerov. Bol portrétista, figuralista, kresliar, grafik, návrhár gobelínov. Mal obrovskú fantáziu a jeho náboženské výjavy a drastické apokalyptické vízie nemilosrdne kritizovali zvrhlosť doby a burcovali svedomie ľudí.

Podľa expertov nie je autorom svetoznámeho diela Kolos (symbol hrôz vojny, výjav, znázorňujúci  obra vynárajúceho sa za obzorom v kopcovitej krajine, pred ktorým  v panike utekajú ľudia a zvieratá). Tento obraz sa vraj vymyká Goyovmu štýlu práce a namaľoval ho pravdepodobne Goyov žiak Asensio Juliá. K jeho slávnym dielam patria obrazy Mária Lujza, Karol IV. s rodinou, Inkvizícia, Nahá Maya, Oblečená Maya, Mladosť - staroba, 3. máj, grafické listy - lepty Hrôzy vojny, Rozmary, Príslovia  Odsudzoval v nich pokryteckú morálku, vojnové zverstvá.

 

This is worse by Francisco Goya

Francúzsko 

Francúzske maliarstvo inklinovalo skôr ku klasickému duchu antiky a renesančnému realizmu a malo blízky vzťah k reálnemu životu, k pozemským témam. Jeho námetmi boli aj prostí ľudia z vidieka. Inšpirovala ho aj antická mytológia a biblické príbehy (Nicolas Poussin : Potopa, Únos Sabiniek). Rozvíjala sa tu krajinomaľba (Lorain). Galantný svet šľachty, rokokové výjavy z galantných slávností v parkoch a záhradách  maľoval Jean Antoine Watteau (Spoločnosť v parku, Rozmarná žena a i.). Watteau vo svojich prírodných scénach zachytával trblietanie svetla a vzduchu, čím sa stal predchodcom impresionizmu. Maliarom zátiší bol Jean Chardin.

Flámsko a Holandsko

Spoločenské a ideologické rozdiely sa prejavovali aj v maliarstve, v jeho forme a v obsahovom zameraní.

Flámsko bolo pod vplyvom Španielska, katolicizmu a protireformácie, ktorá podporovala stavbu jezuitských kostolov a barokové umenie. Námorná obchodná veľmoc Holandsko bolo naproti tomu pokrokovou krajinou s prudkým technologickým a ekonomickým rozvojom Práve v Holandsku sa začína rodiť novodobá buržoázia, občianska spoločnosť a  štát nového typu. Holandskí kalvíni svoje kostoly nezdobili veľkolepými maľbami a pri objednávkach pre svoje domovy dávali prednosť realistickým obrazom zo skutočného života.

Bacchanal

Hlavnou osobnosťou flámskeho maliarstva bol v období baroka Peter Paul Rubens (1577 - 1640). Mal maliarsku manufaktúru v Antverpách. Bol kráľovským maliarom a pôsobil aj ako diplomat. Pre kráľovskú rodinu maľoval veľkorozmerné plátna s náboženskou aj svetskou tematikou. Zanechal okolo 2000 plátien. Jeho obrazy sú zmyselné, radostné s postavami kyprých oblých tvarov. Bol vynikajúcim portrétistom (Maria de Medici, Autoportrét s prvou manželkou Izabellou  Brantovou). Často portrétoval svoju druhú manželku Helenu Fourmentovú, najčastejšie uprostred svojich detí. Maľoval aj krajinky s košatými stromami ohýbanými vetrom (Krajina s dúhou) , alegorické výjavy s mytologickými postavami (Venuša pred zrkadlom, Tri grácie), lovecké výjavy (Lov na diviaky).  Na dosiahnutie  psychologickej pôsobivosti používal šerosvit.

 http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a7/Rembrandt_Harmensz._van_Rijn_132b.jpg

Naproti tomu Holanďan Rembrandt Harmens van Rijn (1606 - 1669) pochádzajúci z chudobnej rodiny mlynára, ktorý sa usadil v Amsterdame, maľoval život taký aký bol : bez falošných príkras a nadnesenosti. Mal silné sociálne cítenie a jeho obrazy vyjadrujú jeho humanistický ideál: lásku k človeku a odpúšťanie (Návrat márnotratného syna).  Jeho početné autoportréty (namaľoval ich asi 90) ho zachytávajú od veselej a optimistickej mladosti až po unavenú a osamelú starobu.  Doviedol k vrcholu techniku šerosvitu. Svojim ženským postavám vtlačil často podobu prvej manželky Saskie. Po jej smrti sa venoval krajinkám. Maľoval aj vtedy veľmi populárne skupinové obrazy so spletitou  figurálnou kompozíciou (Hodina anatómie u doktora Tulpa, Nočná hliadka, považovaná za jeho najväčšie dielo, Predstavenstvo súkenníckeho cechu). V dôsledku ľahkomyseľnosti a hýrivého života sa čoraz viac zadlžoval, až skončil na dražbe. S druhou životnou družkou, ktorá bola predtým jeho gazdinou, sa presťahoval do židovskej štvrte (Židovská nevesta, Simeon v chráme). Starala sa spolu s jeho synom o peniaze, predávala Rembrandtove obrazy, lebo on sám mal od maliarskeho cechu zákaz podnikať v tejto oblasti.  V roku 1663 zomiera jeho družka Hendrickje, pravdepodobne na mor. Syn Titus sa v roku 1668 oženil s Magdalenou von Loo, ale ešte v tom istom roku zomrel. Starý majster Rembrandt ho prežil len o rok : 4. októbra 1669 v Amsterdame zomiera  v úplnej chudobe a opustený.

Bol aj autorom grafík, medzi ktoré patria práce s biblickými námetmi (Slepý Tobiáš, Mladý Ježiš medzi zákonníkmi, Malá Kristova kázeň, Tri kríže) aj svetskými motívmi (Chatrč so senným stohom, Mlyn, Chatrč s vyschnutým stromom, Krajina s vežou, Labute na vode, Obelisk, Tri sedliacke domy).

http://www.jo2.ethome.sk/images/historia_umenia/rembrandt-return_of_prodigal_son.jpg

Vermeer Van Delft (1632 – 1675) mal veľký zmysel pre farebný tón. Maľoval najmä ženy v miestnostiach a využíval pôsobivosť svetelných efektov (Dianina toaleta, Ateliér, Mliekárka, Čítajúca deva, Pohľad na Delft, Čipkárka a Dievča s perlou) . Frans Hals patril k najvýznamnejším holandským portrétistom. Tvoril samostatné aj skupinové portréty, vedel majstrovsky zachytiť drapériu a detaily. Bol maliarom okamihu. Jeho schopnosť zachytiť momentálny dojem  zaujala impresionistov. Zachytával dojmy rýchlymi, ľahkými a širokými ťahmi štetca. Ku koncu života dával prednosť zemitým farbám (Cigánka, Čarodejnica, Veselý pijan, Predstavení starobinca v Haarleme a i.).

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se