« Úvod | BALADA O DREVE »

DRP 10. 3. 2

10. 3. 2  UMELECKÉ REMESLO V DOBE BAROKA A ROKOKA

http://www.aukcnidum.cz/ov_obr103/6/6uo103170.jpg


KERAMIKA

V 15. storočí moreplavci do Európy privážali množstvo drahocenných predmetov,  medzi inými aj veľmi žiadaný porcelán, ktorý sa na kráľovských a kniežacích dvoroch pokladal za vec prestíže. V 16. - 17. storočí sa v Číne, kde bola výroba porcelánu známa už od 7. storočia,  vyrábalo na export. (Do Európy sa dostali prvé porcelánové výrobky po Hodvábnej ceste cez Blízky východ  vďaka križiackym výpravám.)  Hmotu, z ktorej sa táto jemná keramika vyrábala nazval ,,porcellana“ Marco Polo (v cestopise napísanom  okolo roku 1300). Vyspelú keramiku vyrábali aj Arabi - Maurovia, ktorí ovládali časť Pyrenejského poloostrova;  nádoby  pokryté bielou ciničito-olovnatou glazúrou sa začali nazývať  majolika podľa ostrova Mallorca (Majorka), cez ktorý ich dovážali do Talianska.  Už od v 14. storoča sa majolika vyrábala vo Faenze,  v hlavnom meste provincie Ravenna (odtiaľ názov týchto výrobkov  fajansa). Technika fajansovej výroby sa potom rozšírila aj do Francúzska, Nemecka a Nizozemska. Medzi majolikou a fajansou nie je žiadny technický rozdiel : v predalpských krajinách sa rovnaké keramické výrobky nazývali fajansa a na druhej strane Álp majolika.

V Európe sa porcelán podarilo vyrobiť prírodovedcovi E.W. von Tchirnhausovi  a alchymistovi J. F. Böttgerovi až v roku 1707 po objavení na to potrebného materiálu; z kaolínu, živca a kremeňa. V roku 1710 založili v Meissene prvú európsku manufaktúru na výrobu porcelánu. Meissenský porcelán sa stal známym najmä výrobou figurálnych plastík, vyrábali sa tiež porcelánové kvetiny a veľké dekoratívne vázy. Z porcelánu bývali aj skrinky na hodiny, číselníky a rôzne úžitkové predmety. Najväčší rozkvet výroba fajansy v tomto období zaznamenala v Nizozemsku, v  Delfte.

V období baroka bol v obľube porcelán s dekorom na štvorčekovom a bodkovanom pozadí a kvetinové motívy napodobňujúci japonský dekor, uplatňoval sa aj jednofarebný a kombinácia bielej a zlatej farby. Používala sa  aj plastická výzdoba. Vyrábali sa drobné groteskné sošky napodobňujúce japonské a čínske vzory. Ornamentálna výzdoba, prevažne modrá na bielom podklade,  napodobňovala výšivku. Okraje na tanieroch bývali prelamované a ozdobené rôznymi motívmi, figúrami, ovocím, mušľami, krajinkami, drobným hmyzom, rybami,ale najmä kvetinami a vtákmi. Vyrábali sa aj kvalitné keramické obkladačky.

Fajansa na Slovensku

Do Uhorska sa dostala talianska fajansa za renesancie v sedemdesiatych rokoch 15. Storočia, najmä prostredníctvom  Beatrix Aragonskej-  manželky uhorského kráľa Mateja Korvína.

Zásluhu na rozšírení výroby fajansy na území Slovenska majú habáni, kolonisti zo severného Talianska, južného Tirolska, Nemecka a Švajčiarska. Bola to  náboženská sekta novokrstencov (anabaptisti). Najprv sa prisťahovali na Moravu a odtiaľ sa dostali na Slovensko (prví v roku 1546). Bývali v spoločných dvoroch (tzv. Haushaben – odtiaľ pravdepodobne pomenovanie habán) a dodržiavali zásadu spoločného majetku. Ešte v 17. storočí tvorili uzavreté ostrovy obyvateľstva, značne sa odlišujúce od domácich obyvateľov jazykom, religiozitou a spôsobom života. Od 70-tych rokov 17. storočia sa začalo  ich spoločenstvo rozpadať a v 18. storočí sa asimilovali. Dielne prešli do majetku jednotlivých rodín (habánske dvory na Slovensku boli v dedinách Sobotište, Dechtice, Veľké Leváre, Moravský Ján, Košolná, Častá, ale ich sa sídla sa rozšírili aj v obciach Brodskom, Horných Orešanoch, Kútoch, Gbeloch, Šaštíne, Holíči, v Senici, Chtelnici, Dobrej Vode a inde).

Habánska fajansa bola v súlade s etikou habánskeho spoločenstva zdobená spočiatku striedmo; jej dekor bol poznačený predpismi, ktoré zakazovali motívy ľudí a zvierat, ale v súvislosti s požiadavkami odberateľov (uhorská šľachta, mestský patriciát, remeselníci) sa postupne zmenil. Najkvalitnejšie výrobky habánskej fajansy sú pokryté bielou celistvou glazúrou. Výzdoba pozostáva zo  4  farieb – modrej, žltej, zelenej a mangánovej. Od druhej polovice 17. storočia sa už objavujú i sýtomodré, sivomodré a žlté polevy, neskôr aj mramorované. V poslednej štvrtine 17. storočia habáni začínajú vyrábať tzv.holandskú bielo-modrú fajansu, napodobeninu čínskeho porcelánu. V tomto období už habánsku keramiku zdobia i prvky prevzaté z tureckej fajansy (tulipán, klinček, konvalinka, bobule). V 18. stotočí ešte v dekore doznieva renesancia, ale od jeho druhej polovice je evidentný vplyv domáceho slovenského prostredia - pribúdajú  poľnohospodárske motívy a potom aj výjavy zo života svätcov - patrónov . V Holíči (1740)  bola na výrobu habánskej majoliky založená manželom cisárovnej Márie Terézie manufaktúra. Postupne výroba habánskej fajansy zľudovela.

HODINÁRSTVO

Hodinárstvo patrí ku kovospracujúcim remeslám. Kým vznikli samostatné hodinárske cechy, hodinári sa   združovali s ostatnými kovospracujúcimi remeselníkmi, ako boli zámočníci, kováči, puškári, zbrojármi, klampiari, ostrohári, panciernici,  mečiari. Hodinárstvo ako samostatné úzko špecializované remeslo sa vyčlenilo v priebehu 16. storočia. Prvé kolieskové hodiny pochádzajú z 10. storočia. Vynašiel ich vraj pápež Silvester II.  ktorý sa ešte ako prostý mních oboznámil s princípmi arabských astronomických prístrojov, najmä vodných hodín. V západnej Európe sa od 13. storočia vyrábali železné vežové hodiny. Hodinári sa rozlišovali podľa toho, aké hodiny vyrábali na ,,veľkých“ a ,,malých." ,,Veľkí hodinári" zhotovovali vežové a izbové, visiace hodiny, "malí " vreckové. Majstrami sa stávali takí výrobcovia, ktorí dokázali vyrobiť hodiny nielen na vysokej technickej, ale aj umeleckej úrovni.  Symbolom hodinárov boli nástenné a vreckové hodiny, príp.  ciferník či ozubené koliesko. Ich patrónom bol  svätý Peter.

Rozmach hodinárskeho remesla  nastal v 16. storočí, kedy sa aj u nás začali vyrábať prvé vreckové hodinky. Prvé vreckové hodinky v  16. stor. zostrojil Peter Henlein. Na začiatku mali väčšie rozmery, boli okrúhle alebo oválne.  Postupne boli zasadzované do umeleckých schránok v tvare mušlí, krížikov, monštrancií a pod.

Náhľad: Barokové hodinyhttp://www.zsrokytnice.cz/spol/dejepis/slohy/rokoko/obr6.gif

                                                                  baroko                               rokoko

V 17. stor. dochádza technickému zdokonaleniu mechanizmu hodín a umelci, návrhári, rezbári a kovolejári súčasne zdokonaľujú aj výzdobu hodinových skriniek. Vo Francúzsku navrhujú výzdobu hodín významní umelci. Hodinové schránky v období baroka zdobia alegórie, nápisy, emblémy, perzonifikované časti roka, motívy vedy, umenia a symboly cností, námety  z dobovej literatúry aj  grafiky. Pre rokokové  tvary hodinových skriniek sú charakteristické asymetrické tvary a uvoľnené línie. Nástenné i stolové hodiny majú často podobu kartuší (kartuša = plocha rôzneho tvaru s dekoratívne rozvinutým okrajom, do ktorej sa umiestňujú často mená alebo nápisy, častý motív barokovej ornamentiky, prevzatá je z Egypta). Skrinky a podstavce na hodiny sú bronzové, pozlátené, drevené, lakované v pastelových farbách. Prevládajú ornamentálne prvky mušlí a rokajov, kvetové girlandy a figurálne motívy.

http://www.castle.ckrumlov.cz/img/1134.jpg

rokoko

NÁBYTOK

Na výrobu nábytku sa používali rôzne druhy dreva - dub, buk, orech, čerešňa, mahagón, eben  a iné. Uplatnila sa tu práca rezbárov, kovolejárov, kováčov, cizelérov, drevo sa intarzovalo, pozlacovalo, lakovalo. Vzorom pre výrobu nábytku sa stal nábytok v štýle Ľudovíta XIV. Charakteristické preň sú nôžky v tvare S. Sedacie časti boli prispôsobené širokým dámskym sukniam. Bol v súlade s tvarom barokovej architektúry mohutný, oblý, bohato zdobený, často bronzovými ozdobami.  Operadlá sedacieho nábytku sa zdobili rôznymi ornamentálnymi motívmi, geometrickými, rastlinnými, lýrami, monogramami a pod. Operadlo a sedadlo boli potiahnuté hodvábom, alebo vyplnené pletivom. Kombinovali sa farby čierna - zlatá, červená - zlatá, biela - zlatá. K sedaciemu nábytku používanému dovtedy pribudli nočné stolíky a hracie skrinky, zasklené príborníky, komody, stolíky na šach, na kartové hry, písacie stolíky, toaletné so zrkadlom.  Nad posteľami boli baldachýny. V dobe  rokoka sa vyrábali jednodverové aj dvojdverové skrine, bielizníky so zásuvkami. Nábytok už nebol masívny, ale dyhovaný, farebne potiahnutý, pričom poťahy korešpondovali s tapetami na stenách. Obľúbené boli zo zamatu, saténu, hodvábneho damasku. Strediskami výroby týchto látok boli Janov, Lyon a dovážali sa tiež z Číny. Pribudli pohodlné denné lehátka, pohovky, typické sú kresielka operadlami prispôsobenými krinolínam. Rozvíja sa priemyselná výroba mäkko čalúneného nábytku.

Interiér v období rokoka je charakteristický tým, že namiesto architektonických prvkov (stĺpy) nastupuje dekorácia, stropy zdobia štukové arabesky s girlandami a prepletencami v pastelových farbách, zdôrazňuje sa svetlo, priestor.  Interiér dotvárajú práce umeleckých kováčov, ktorí vytvárajú ozdobné mreže, zábradlia a pod., sklárske, zlatnícke a rezbárske výrobky v podobe rôznych interiérových doplnkov a inventáru. Keramike konkuruje mliečne sklo s kvetinovou výzdobou a dvojstenné,  zdobené zlatou fóliou. 

17skrinarakoczi.jpg

baroko


 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se