« Úvod | A DOTRETICE... »

DRP 13. 3

13. 3  REALIZMUS V MALIARSTVE 19. STOROČIA




 

Vzťah k prírode a realistické prvky nachádzame aj v dielach autorov minulosti, ako bol napr. Pieter Brueghel, alebo anglickí krajinári - akvarelisti z konca 18. storočia, ale realizmus ako umelecký program vo výtvarnom umení vznikol v 40. rokoch 19. storočia vo Francúzsku. Skupina umelcov opustila Paríž, aby maľovali v plenéri. Maľba v prírode (fr. „en plein air“) bola nóvum, ktoré do krajinárstva prinieli práve títo, vtedy zneuznaní  umelci. Obrazy v ateliéri len dokončovali. Odišli do Fontainebleau, pri dedine Barbizone, kde žili na okraji hustého lesa. Preto ich skupinu v dejinách maliarstva nazývajú Barbizonská škola.  Podnety nachádzali aj u anglického romantického maliara Johna Constabla, ktorý  začiatkom 30. rokov 19. storočia namaľoval svoj najslávnejší obraz Voz na seno. Vedúcou osobnosťou Barbizonskej školy bol Théodore Rousseau, a jej príslušníkmi boli : Narcisso Virgilio Díaz de la Peña, Constant Troyon, Charles Francois Daubigny, Jean Francois Millet, Jean-Baptiste Camille Corot a ďalší. Th. Rousseau maľoval hlavne duby, pričom sa snažil zachytiť hru svetla a tieňa, atmosferické premeny.  De la Peña mal rád lesné húštiny, čistinky so slnečnými škvrnami. Daubigny maľoval riečne krajinky v loďke plávajúcej na Seine a na  iných riekach. Neskôr sa jeho maliarsky  rukopis uvoľnil a on sa usiloval hlavne zachytiť svetelné efekty a vzdušnú náladu krajiny. Millet sa zaujímal o život dedinčanov - zachytával ich ťažký život, biedu, nachádzajúc v nich poetickú krásu (Rozsievač, Muž s motykou, Zberači klasov, Drevorubači a iné). Camille Corot maľoval spočiatku klasicistické idealizované krajinky s mytologickými postavami. Navštevoval barbizonovcov, ale ostal lyrikom. Maľoval aj moderné intímne krajinky s hrou svetla. Gustave Courbet , priateľ socialistu Proudhona a básnika Boudelaira , hoci pochádzal z bohatej rodiny, bol revolučne demokraticky a protiklerikálne zameraný. Mal byť právnikom, ale rozhodol sa pre maľovanie. Bol samouk. Inšpirovali ho holandskí a španielski realisti. Maľoval krajinky vo Fontainebleau, prímorské krajiny s rozbúrenými živlami, ale aj portréty (svojej rodiny, svojich súčasníkov ako napr.  Paul Verlaine) a žánrové obrazy (Dobrý deň, pán Courbet Štrkári, Pohreb v Ornans inšpirovaný stredovekými maľbami  typu ,,Ukladania do hrobu“). Mal veľký zmysel pre detailné vystihnutie skutočnosti, charakteristiku postáv a prostredia. Často maľoval odpočívajúcich ľudí v snahe zobraziť zmyslovú hmatateľnosť postavy. V roku 1853 v Salóne vyvolal škandál jeho obraz Kúpajúce sa dievčatá, ktorých nahé telá pôsobili zmyslovo a nemotorne. Veľký škandál vyvolal jeho obraz Pôvod sveta (realisticky zobrazené ženské rodidlá). Vedel veľmi dobre reprodukovať veci, ale nebral do úvahy svetelné pomery, vzduch, v jeho prímorských krajinách je veľa zelenej a modrej farby a často používal aj bitúmen (asfalt), zlatožltú farbu, ktorá spôsobovala tmavnutie jeho obrazov. Začínal od čierneho podkladu, čo oberalo jeho farby o svietivosť. Nanášal ich na seba v niekoľkých vrstvách, a to aj špachtľou, takže jeho obrazy vyvolávali dojem hmotnosti, zemitej hrubosti. Bol posledným západoeurópskym maliarom vo svojej dobe, ktorý vychádzal z farby jednotlivých predmetov a tieto lokálne farby spájal raz do tmavého, inokedy do svetlého tónu. 

V Rusku pôsobilo od 70. rokov 19. storočia Združenie putovných umeleckých výstav, Peredvižnici. Skupina vznikla z iniciatívy maliara I. N. Kramského. Mecenášom hnutia bol zberateľ umenia Tretjakov. Patrili k nemu  najvýznamnejší ruskí maliari svojej doby: portrétista a maliar figurálnych obrazov - Repin, portrétista Serov, maliari historických obrazov - Gay, Surikov, vojnových námetov - Vereščagin, krajinkári Vasiliev, Šiškin, Levitan, maliar lyrických krajiniek Savrasov, maliari žánrových obrázkov z ruskej dediny  - Maximov, Savickij, Perov - autor sociálne kritických a proticirkevne zameraných obrazov a iní. Združenie si dalo za cieľ osvetu, popularizáciu národného a ľudového  umenia, dosiahnutie duchovnej  obrody ruského ľudu a zlepšenie jeho vzťahu k prostrediu. Vytvorili množstvo pôsobivých diel ako sú napr. dielo maliara Vasilija Ivanoviča Surikova ,,Bojarka Morozovová", obrazy Iľju Jefimoviča Repina ,,Ivan Hrozný a jeho syn Ivan" ,,Burlaci na Volge " a iné.

 

 

V Nemecku sa realizmus spájal s odporom voči feudalizmu a klasicistickým konvenciám. Predstaviteľom tohto  smeru  sú napr. Arnold Böklin  a krajinár a maliar historických obrazov a Adolph Menzel, ktorý ilustroval Dejiny Fridricha II., maľoval výjavy zo života - divadelné, kaviarenské aj továrenské prostredie. V tomto období tvorili významné osobnosti slovenského maliarstva : Dominik SkuteckýLadislav Medňánsky, ktorí prekonali popisnosť a neživotnosť akademizmu - historizmu 19. storočia. Skutecký maľoval anekdotické a mondénne žánrové figurálne obrázky, na ktorých vynikajúco realisticky zachytil krajinu. Usadil sa v Banskej Bystrici, kde ho zaujalo  robotnícke prostredie medených hámrov (Kotlári pri obede). Tu objavil aj svetelné kontrasty vyvolané žiarou otvoreného ohňa. Maľoval aj portréty a výjavy z prostredia malomesta (Trh v Banskej Bystrici). Od realizmu prešiel postupne k maliarskemu poňatiu založenému na farebnom vyjadrení svetla - luminizmu. Medňanský sa venoval portrétom, figurálnym kompozíciám a krajinomaľbe. Mal sociálne cítenie a vzťah k ľuďom z najnižších vrstiev. Jeho tvorba je spojením plenérizmu a luminizmu s prvkami symbolizmu a secesie a smeruje k modernému umeniu. Český maliar Karel Purkyně maľoval najmä zátišia, v ktorých sa usiloval objaviť prostredníctvom farby a tvaru prostú krásu jednoduchých vecí (Zátišie s cibuľou, Snežná sova, Bažanti), ale aj portréty a figurálne kompozície. Václav Brožík vedel verne podať detaily (Odsúdenie Jana Husa, Slávnosť u Rubensa).


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se