« Úvod | BALADA O DREVE »

DRP 14

14  IMPRESIONIZMUS

V poslednej tretine 19. storočia vzniká vo Francúzsku nový umelecký smer - impresionizmus, ktorý pretrváva do začiatku 20. storočia.  Objavuje sa najprv v maliarstve a potom aj v niektorých iných druhoch umenia. Jeho prvopočiatky spadajú do obdobia okolo roku 1860, keď sa v parížskych maliarskych školách začínajú schádzať maliari, pokúšajúci sa o tento nový prístup k maľovaniu. Na niekoľko desaťročí ovplyvnil maliarstvo, prejavil sa v sochárstve, v hudbe aj v literatúre. Rozvíja realistickú požiadavku byť verný skutočnosti. Impresionistické maliarstvo sa inšpirovalo japonskými farebnými drevorezmi, ktoré sa vďaka koloniálnemu obchodu a obchodnému styku s prudko sa rozvíjajúcim Japonskom od polovice storočia dostávajú do Európy. Popularitu si získali japonskí výtvarníci Kacušika Hokusai (vl. menom Hokusai Kawamura, nar. r.  1760), Kitagawa Utamaro, ako aj ďalší  príslušníci japonskej školy ukijo - e (Hirošige, Harunobu, Šaraku). Ukiyo - e neoznačuje techniku, ale námet výtvarných diel. Pôvodne znamenal tento pojem pominuteľný svet, neskôr sa však jeho význam zmenil a začal označovať svet zmyslových radostí. Delí sa na obdobia  Edo (1603–1868) a Meidži (1868–1912), čo je etapa najväčšieho rozmachu a postupného ústupu osobitej výtvarnej techniky, ktorá ovplyvnila európsku výtvarnú kultúru 19. a počiatku 20. storočia. Po smrti Hokusaia sa kópie niektorých jeho prác dostali na Západ, spolu s drevorezmi ostatných príslušníkov školy, ku ktorej patril. Výrazne ovplyvnili takých západných umelcov, ako bol Claude Monet, Edgar Degas, Vincent van Gogh, Paul Gaugin, Henri de Toulouse - Lautrec. Japonci vytvorili formu obrazu s jasnými a pevnými kontúrami, ktorá zodpovedala podmienkam tlače. Vplyv japonského drevorezu sa v dielach európskych maliarov prejavil v užívaní lineárnych arabesiek  (ornamentu, zloženého z prevažne geometrických a rastlinných motívov), v zanechaní trojrozmernosti priestoru, perspektívy, v alegorickej alebo symbolickej koncepcii. Európania, najmä van Gogh a Gaugin, napodobňovali tento drevorez za používania  techniky olejomaľby.



Názov impresionizmus pochádza od Monetovho obrazu ,,Impression soleil levant “  ( =Dojem z východu slnka), ktorý vystavoval na prvej výstave skupiny nezávislých maliarov v roku 1874. Novinár Leroy vtedy posmešne nazval skupinu maliarov, nevpustených do parížskeho Salónu medzi uznávaných akademikov, ,,impresionistami.“ Priekopníci nového smeru vychádzali z názoru, že svet a farby, ako ich vnímame, objektívne neexistujú, sú len pominuteľným zdaním, dojmom. Opierali sa aj o moderné vedecké poznatky z oblasti fyziky, optiky, o svetle a farbe. V prírode sú iba spektrálne farby, ktoré sa vzájomne prestupujú a výsledný dojem tónu vzniká ich spojením na sietnici oka vnímateľa. Nejestvujú čierna, biela ani nijaká izolovaná farba. Už aj pred Monetom sa hovorilo o impresii : tento výraz použil Ruskin, anglický básnik, spisovateľ, umelecký kritik a zakladateľ kresliarskej školy a múzea v Oxforde  v súvislosti s Turnerom. Spisovateľ Gautier za ,,obyčajnú impresiu“ označil Daubignyiho krajinky.

Ako impresionisti sa označujú maliari, maľujúci impresionistickým spôsobom, ktorí v rokoch 1874 - 1896 uskutočnili spolu 8 výstav. Založili združenie Société dArtistes, ktoré usporiadalo prvú výstavu, po ktorej ich zmietla kritika a združenie sa rozpadlo. V tvorbe novým spôsobom a vystavovaní však pokračovali. Nie všetci bezvýhradne používali  impresionistické postupy:  Manet, ktorý vystavoval so skupinou maliarov, dištancujúcich sa od oficálneho prúdu, neprevzal maľovanie nelomenými farebnými škvrnami, typické pre impresionistov a zotrvával pri technike maľovania valérom*. Degas si zase zachoval kresbu, Cézanne sa usiloval o obrazovú konštrukciu a Renoire používal aj čiernu farbu. Okrem spomínaných osobností sa k impresionistom zaraďujú aj Pissaro, Morisottová, Sisley. Impresionistická technika spočíva v používaní čistých, nemiešaných farebných tónov, ktoré sa v drobných škvrnách kladú vedľa seba  a spájajú sa až na sietnici oka, kde vzniká optická šeď a dojem prirodzeného farebného objemu a priestoru.

(*Valér = svetelná hodnota farebného tónu ; každý farebný tón možno stupňovať od bielej po červenú a táto stupnica sa nazýva valérovou stupnicou- t.j. stupnicou farebnej svetlosti. Valérová farba pracuje s lomenými farbami, t.j. docieľuje šeď miešaním farieb, alebo dodaním čiernej.)

Edouard Manet (1832- 1883), pochádzal z bohatej meštianskej rodiny a ako viacerí maliari, odmietol stať sa právnikom a venoval sa umeniu. Chodieval do Louvre študovať obrazy starých maliarov (Tintoretto, Velázquez, Tizian). Mal rád najmä španielsku maľbu a námety tanečníc a hudobníkov. Jeho obraz ,,Raňajky v tráve“, vystavený v roku 1863 v Salóne odmietnutých vyvolal veľký škandál a kritika si robila posmech aj z jeho ,,Olympie,“vystavenej  o dva roky neskôr. Obe diela inšpirovali renesanční maliari ( ,,Raňajky...“ Raffael a Giorgione a ,,Olympiu“ Tizian). Námety z ich obrazov preniesol Manet do súvekej spoločnosti a prostredia Paríža. V popredí jeho záujmu bola forma - pomer farieb, svetlo. Hoci viazal farby valérom dosiahol ich vysokú svietivosť a jas. Mladí maliari boli ním nadšení a videli v ňom svoju vedúcu osobnosť. Manet neuznával Renoira a nechcel vystavovať s Cézannom. Najviac sa mu páčil Claude Monet (*1840), ktorý mal svoj vzor práve v Manetovi a Courbetovi. Okrem toho počas pobytu v Londýne, kde bol so Sisleym, zapôsobili na neho obrazy Turnera a Constabla. Monet vo fontainebleauskom lese namaľoval ,,Raňajky v tráve,“´inšpirované svojím vzorom. Od 60. rokov sa zaoberal výlučne krajinomaľbou. Maľoval motívy z okolia Seiny. V roku 1872 odišiel bývať na predmestie Paríža do Argenteiul na brehu Seiny a maľoval pohľady na toto mestečko, meniacu sa atmosféru, prchavé dojmy v priebehu dňa,  v závislosti od svetelných zmien meniace sa predmety.  Detaily sa na jeho obrazoch preosievajú cez svetlo ako cez sito. Na Maneta spätne zapôsobil Monet svojím obrazom ,,Argentuil“ z roku 1874, na ktorom sú muž v námorníckom a žena v pruhovaných šatách,  sediaci na pozadí rieky s plachetnicami. Tvary všetkého sa strácajú v slnečnej žiare, objekty sú rozbité lúčmi slnka na jasné farebné škvrny, ktoré sa trblietajú na vode aj na šatách postáv. Plachetnice na vode, trblietanie a jas nachádzame aj na jeho obraze ,,Závod plachetníc.“

Jeho priateľ Pierre Auguste Renoire (*1841), otec režiséra Jeana Renoira,  pôvodne remeselník, maliar porcelánu a vejárov, s ním často pracoval v Argenteiul. Venoval sa aj sochárstvu. Namaľoval okolo šesťtisíc obrazov. Hoci pochádzal z robotníckej rodiny, býval v blízkosti Louvre a jeho rodičia podporovali jeho výtvarné nadanie. Od roku 1862 študoval na umeleckej škole École des Beaux Arts v Paríži a v ateliéri Charlesa Glevrea, kde sa zoznámil  s budúcimi impresionistami Monetom a Sisleym. V roku 1865 Renoire vystavoval v Salóne, ale v nasledujúcich rokoch ho odmietli. V roku 1868 porota Salónu prijala na výstavu Renoirov obraz ,,Líza so slnečníkom.“ Znaky impresionizmu v jeho tvorbe sa objavujú od 70. rokov 19. storočia. S impresionistami Monetom, Sisleym a Pisarrom maľoval v plenéri vo Fontainebleau  a na výstavách impresionistov vystavoval v rokoch 1874, 1876, 1877, 1882. Námety svojich figurálnych kompozícií zbieral v obľúbených tančiarňach a na ľudových zábavách (,,Tanec v Moulin de la Galette“, pre ktorý  mu pózovali jeho priatelia, zamiešaní v zabávajhúcom sa dave ). Jeho obraz ,,Lóža,“ vystavený na prvej výstave impresionistov, kritika ostro napadla. Postupne sa však o jeho diela začali zaujímať zberatelia. Podporovali ho manželia Charpentierovci, ktorí ho zoznámili s významnými ľuďmi. Tí si u neho potom objednávali portréty. V  roku 1879  mal Renoire úspech v Salóne  s obrazom ,, Pani Charpentierová s deťmi“. Bol zmyslovo zaujatý ženami, ženským telom. Vďaka portrétom žien mohol vystavovať aj v Salóne. Jeho obľúbenou modelkou bola jeho slúžka Gabriela. Na obraze ,,Dáždniky“ z roku 1883 je dievčatko s obručou ešte namaľované impresionisticky, ale dievča s košíkom je už modelované pevnejšie a dáždniky v popredí majú pevné tvary. Potreba dať predmetom pevný tvar sa u neho objavila po návšteve Talianska a zhliadnutí fresiek v Pompejách, ktoré ho inšpirovali k obrazu  ,,Veľké kúpanie“ z roku 1887 a ,,Kúpajúce sa ženy.“ Po klasicistickom období sa vrátil k impresionizmu a centrom jeho pozornosti sa stáva ženský akt. Typické sú preň tóny červenej, odstupňované až do fialovej a oranžovej. Dočkal sa veľkého uznania, keď  v roku 1892 kúpila Akadémia krásnych umení jeho obraz ,,Dievčatá pri klavíri.

Camille Pissaro (*1830) maľoval život na francúzskom vidieku, krajiny a scény z Montmartru. Prírodu, ktorá bola v popredí jeho záujmu maľoval v plenéri. Pochádzal z rodiny francúzskeho Žida, žijúcej v Dánsku. Jeho matka bola kreolka. V  roku 1855 prišiel do Paríža, kde ho ovplynila tvorba Courbeta a tiež maliar Daubigny. Znepriatelil si svojho učiteľa Corota, lebo sa stretával s maliarmi okolo Maneta. V Londýne sa zoznámil s dielom Turnera a Constabla. Vrcholom jeho impresionistickej tvorby je obdobie v rokoch 1870 až 1880. Ako jediný zo všetkých impresionistov absolvoval všetky ich výstavy. Na istý čas sa pridal k matematicko - vedeckým snahám Seurata a zaujímal sa o štruktúru, ktorý je pod viditeľným povrchom. V rokoch 1872-4 býval spolu so svojím žiakom Cézannom v Auers - Sorois. Cézanne od neho prevzal jeho pastóznu techniku. Jeho žiakom bol aj Gaugin.

Alfred Sisley (*1839) bol Angličan, maliar náladových krajín, prchavých okamihov a pocitov z nich.  Medzi jeho najznámejšie patrí cyklus obrazov z okolia rieky Temže.

Edgar Degas (*1834) sa v Louvre zoznámil s Manetom, ale nikdy nepatril do žiadnej skupiny. Zúčastňoval sa na výstavách impresionistov, ale inak sa izoloval. Bol z bohatej rodiny bankára. Študoval právo. Zaoberal sa aj grafikou a sochárstvom. V Taliansku kopíroval renesančných majstrov - pôvodne chcel byť historickým maliarom. Bol vynikajúci kresliar. Kreslil v štýle Ingresa. Maľoval aj portréty so zmyslom pre vystihnutie psychológie človeka. Inšpiroval ho nový vynález fotografie a japonská grafika. Niekoľkými ťahmi namaľoval pohyb, scénu. Pracoval technikou akvarelu, oleja aj leptu. Maľoval konské dostihy, cirkus, balet, umývajúce sa ženy, reálne typické prostredie veľkomesta - nočné podniky, verejné domy. Impresionistom bol skôr v zmysle techniky. Namaľoval jeden z najslávnejších impresionistických obrazov ,,Absint“. Je  z roku 1877 a jeho modelmi boli známa herečka a grafik.

neoimpresionistom patrí Gerges Seurat (*1859), ktorý svoju techniku maľovania pomenoval divizionizmus. Bola založená na vedeckej teórii farieb. Snažil sa intuitívnu tvorbu podriadiť výsledkom modernej vedy.  Farebné vrstvy nanášal v podobe drobných bodov čistej farby a divákovo oko si malo farby samo zmiešať do výsledného efektu.  Ľudia  a predmety na jeho obrazoch pôsobia staticky. Chýbajú kontúry, detaily sú rozmazané. Známe sú napr. jeho diela ,,Cirkus,“ s krasojazdkyňou, klaunom a artistom, alebo ,,Kúpanie,“ s chlapcami pri rieke a s plachetnicami plávajúcimi po jej hladine.

Vynikajúcimi umeleckými osobnosťami a výraznými originálnymi individualitami ovplyvnenými impresionizmom boli Toulouse - Lautrec, van Gogh, Gaugin, Cézanne a sochár  Auguste Rodin.



Impresionismus se mi vždy líbil, obrazy mají zvláštní atmosféru, to je přesně pro mě :-)

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se