« Úvod | A DOTRETICE... »

VZŤAH VEDY, TECHNIKY A UMENIA A VPLYV VEDY A TECHNIKY NA VÝTVARNÚ KULTÚRU

19. storočie ovplyvnilo vývoj v umení  rozvojom vedy a techniky. Prvá priemyselná revolúcia ( druhá polovica 18. storočia – koniec 19. storočia) znamenala zavedenie strojovej výroby, ktorá nahradila ručnú prácu (1769 – 1895 parný stroj, benzínový, elektrický a spaľovací motor). Súčasne sa prudko rozvíjali prírodné vedy (matematika, fyzika, biológia, chémia); technická revolúcia bola úzko spojená s vedeckou revolúciou.  Reprodukčný cyklus vedy a techniky sa nebývalo skracuje, v období od konca 18. storočia do začiatku 20. storočia rýchlo pribúdajú a šíria sa nové poznatky a vynálezy  (1798 –litografia, 1799 – stroj na papier, 1807 – parolode, 1837 – telegraf,  1839 – fotografia, 1864 – telefón, 1887 – gramofón, 1895 – film, 1901 – bezdrôtový rozhlas, 1903 – motorové lietadlo). Manufaktúry sa zavedením strojovej výroby  menia na továrne. Veda preniká do výrobného procesu a stáva sa rozhodujúcou výrobnou silou; od nej a od nových technologických zariadení, ktoré sú jej výsledkom, závisí ekonomický rozvoj. No vedecko – technická revolúcia zasahuje nielen výrobu, ale i vzťahy vnútri kultúry. Niektoré z početných  vynálezov dokázali technicky reprodukovať predmety (litografia, fotografia, film...) a tým priamo  poznačili ďalší vývoj výtvarného umenia. Objavuje sa problém odcudzenia človeka a jeho práce, spolunažívania ľudí, dodržiavania tradícií, vzájomného pôsobenia. Na rozdiel od tradičnej agrárnej spoločnosti v modernej spoločnosti v dôsledku sťahovania obyvateľstva do rastúcich miest prevládajú neosobné a formálne vzťahy.Spoločnosť sa stáva oproti bývalým uzavretým komunitám otvorenejšou, ale ľudia žijúci vo veľkých mestských  celkoch  sú odcudzení jeden druhému. Bývalé komunity súčasne strácajú sebestačnosť a v anonymite veľkých miest sa vytráca ich vplyv na jednotlivca. Dôsledkom toho je uvoľnenie morálky a množstvo asociálnych javov. Sociálne rozvrstvenie spoločnosti je omnoho zložitejšie ako v minulosti a medzi sociálnymi vrstvami sa vyostrujú sociálne rozdiely, prehlbuje sa sociálna nerovnosť. Na jednej strane kapitalizmus prináša celkový rast bohatstva spoločnosti a život v mestách zlepšenie životných podmienok, zvýšenie priemernej životnej úrovne, rast vzdelanosti a kultúrnej úrovne, súčasne však pravidelné hospodárske krízy živelného kapitalizmu spôsobujú obrovské sociálne problémy a ožobračujú veľké skupiny obyvateľstva, živiaceho sa námedznou prácou. Mení sa obsah umenia – tvorcovia sa obracajú dovnútra, snažia sa zachytiť nie okolitý svet, ale svoje vnútro, subjektívne prežívanie sveta a jeho rozporov. 

Vo filozofickom (estetickom) myslení sa pod vplyvom VTR objavujú dva protikladné názory na vplyv vedy a techniky a na umenie a umeleckú tvorbu : technofóbovia, antiscientisti hovoria o estetickom idiotizme a o epoche technického démonizmu, zatiaľčo technokrati, scientisti majú k vede a technike pozitívny vzťah a predkladajú optimistické vízie superindustriálnej spoločnosti a technotronickej éry. Umenie a kultúra už nie sú oddelené, vzťahy medzi nimi sa stávajú oveľa integrálnejšími. Scientisti sú očarení perspektívami nahrádzania umeleckej tvorby strojmi, obdivujú technické objekty ako umelecké diela, bane, huty, lokomotívy sa stávajú námetmi výtvarnej tvorby. Aj architektúra sa stáva ,,strojom na bývanie“ (Le Corbusier). Na druhej strane stoja tí, čo odmietajú vedu a techniku a znepokojuje ich vytláčanie umeleckého remesla strojovou výrobou (Ruskin, Morris). Nadväzujú na luddistov, rozbíjačov strojov, a obludnosť megastroja, na ktorý sa mení svet, potom symbolizujú absurdné mechanizmy, zlisované automobily vystavované ako sochárske diela. Nierktorí (Ozenfant, Le Corbusier) hovoria o vzájomnom ovplyvňovaní sa a súvislostiach vedy, techniky a umenia a o tom, že to neznamená umenie robené strojom, ani umelecké diela zobrazujúce stroje. Umenie na jednej strane využíva vedeckotechnické objavy, experimentuje s nimi, ale na druhej strane ich aj anticipuje, predvída a podnecuje. Vo výtvarnej kultúre sa prehlbuje analytickosť, metodologickosť, abstraktnosť, projektívnosť a estetické kritériá súčasne prenikajú aj do vedy a techniky.

Znaky moderného umenia  

Umenie sa intelektualizuje. Výtvarné umenie sa napr. v dôsledku analytickosti snaží izolovať základné prvky umeleckej formy; impresionisti sa pomocou farebnej škvrny, svetla pokúšajú zachytiť meniace sa dojmy z okolitého sveta, symbolisti si za základný prvok umeleckej formy zvolia valér, secesia sa zameriava na líniu, fauvisti na farebnú plochu, kubisti na priestor a čas. Súčasne sa umelci snažia o typologické prístupy ku skutočnosti, o abstrakciu  – chcú zachytiť len to podstatné, bez zbytočných detailov. U umelcov rastie teoretická autoreflexia a vedecká orientácia (napr.Kubištova snaha vypočítať zákonitosť, normy, rytmus obrazovej kompozície).Tvorcovia často experimentujú, pracujú metódou pokusu a omylu a hľadajú takto vhodný výraz. Vplyvom vedy a techniky sa umenie vyznačuje kolektívnosťou, sériovosťou, algoritmizovateľnosťou, programovateľnosťou, multimediálnosťou. Mení sa aj recepcia umeleckého diela.Technické vynálezy umožňujú jeho mnohonásobnú reprodukovateľnosť a tým sa podstatne zvyšuje počet vnímateľov umeleckého diela, stáva sa všeobecne prístupným. Recipient sa stáva jeho aktívnym spolutvorcom – autor počíta so subjektívnosťou vnímania, s tým, že si do umeleckého diela, po tom, čo v ňom on ako tvorca oddelil od podstatného jednotlivé a nepodstatné, každý z vnímateľov vloží svoj vlastný konkrétny individuálny obsah. Do umenia prenikajú nové materiály a technológie – dielo už nie je len nehybná, hmatateľná, materiálna ,,vec,“statický objekt.Tradičné druhy umenia sa už od seba neoddeľujú, zaužívané klasifikácie umenia prestávajú platiť. Vznikajú syntetické diela a diela na hranici medzi umením a technikou. Uplatňujú sa aj nové spôsoby produkcie a reprodukcie a vznikajú nové odbory výtvarnej kultúry, využívajúce na umelecké vyjadrenie nové technológie ( videoumenie, počítačová grafika a pod.).  

Vo výtvarnej kultúre vo francúzskom maliarstve sa medzníkom vzniku moderného výtvarného umenia stávajú  kritické reakcie na  impresionizmus, usilujúce sa ho prekonať tvorbou, ktorá by skutočnosť nezachytávala len zvonku, ale dostávala sa pod jej povrch, presahovala ju. Obdobie týchto umeleckých snáh je označované ako  postimpresionizmus (1880 až 1905). Autorom tohto pojmu je básnik Guillaume Apollinaire. Diela  maliarov obdobia postimpresionizmu sa stali základom moderných umeleckých štýlov dvadsiateho storočia – kubizmu, fauvizmu, expresionizmu, atď.



Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se