« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

OSOBNOSTI POSTIMPRESIONIZMU. VINCENT VAN GOGH

Umelci patriaci k postimpresionizmu nemali žiaden jednotný štýl. Spájalo ich to, že sa neuspokojovali s povrchnosťou dojmu ako ich predchodcovia. Ich tvorba je reakciou na impresionizmus, ktorý sa snažia prekonať. Sú nezaraditeľní.  Sú to výrazné a originálne umelecké osobnosti; prebrali síce niektoré prvky od impresionistov, ale je pre nich typické novátorstvo, inšpiratívne pre  viaceré moderné umelecké smery. Nositeľmi týchto nových umeleckých tendencií boli Vincent van Gogh, Paul Gauguin,  Paul Cézanne, Georges Seurat, Henri de Toulous-Lautrec, August Rodin.



Vincent van Gogh (1853 – 1890)

Vincent van Gogh bol synom holandského protestantského pastora. Rok pred ním sa narodil jeho starší brat mŕtvy. Vincent mal neuspokojivý vzťah s rodičmi. Bol psychicky chorý, trpel pravdepodobne mániodepresívnou psychózou. Nemal šťastie v láske, bol osamelý. Bol veľmi naviazaný na svojho brata Thea, ktorý sa o neho až do smrti staral. Theo bol úspešným obchodníkom s umením v  Goupilovom obchode v Haagu a kúpil jeden z dvoch obrazov, ktoré sa Vincentovi za celý život podarilo predať. Rovnako ako Vincent aj on ku koncu života trpel duševným ochorením a nakoniec len pol roka po Vincentovej smrti spáchal samovraždu. 

Vincent prešiel viacerými profesiami. Brat ho zamestnal v pobočkách obchodu v Londýne a Paríži. V Londýne sa Vincent prvý krát zamiloval do dcéry svojej nájomníčky Ursuly, ktorá ho však nechcela. Roku 1876 bol prepustený z práce pre jej zanedbávanie. Vrhol sa s horlivosťou na štúdium biblie. Chcel sa stať kňazom ako jeho otec.V roku 1876 znovu odišiel do Anglicka ako pomocný kazateľ, ale žil tam vo veľkej biede a po troch mesiacoch zlyhal na štúdiu teológie. Potom (1879) sa v okrese Borinage v Belgicku ako misonár staral o chudobných baníkov. Mal silné sociálne cítenie. V Borinage veľa kreslil, často iba uhľom. Jeho drsné, hrubé obrázky zachytávajú biedu, utrpenie,  roľníkov pri práci. Chcel žiť tak, ako kázal a zdieľať s chudobnými ich utrpenie a chudobu. Rozdal všetko, čo mal a spával v prázdnej izbe na zemi na slame. Cirkevná správa neschvaľovala jeho stotožňovanie sa s chudobnými baníkmi a prepustila ho pre chovanie nedôstojné kňaza. Rozhodol sa venovať umeniu. V roku 1882 odišiel do Haagu, kde sa učil kreliť u holandského realistu Antona Mauveho. Žil tam s prostitútkou, s ktorou sa chcel oženiť, ale aj tá ho opustila. Ušiel na samotu a žil uprostred vresoviska v holandskej provincii Drenthe. Potom býval u svojej rodiny v Nuenen. Z tohto jeho holandského obdobia pochádza mnoho krajiniek a figurálnych kompozícií, vytvorených na základe mnohých kresieb a skíc. Vrchol tohto obdobia tvorí maľba ,,Jedáci zemiakov.“

Zemitý kolorit jeho obrazov sa zmenil pod vplyvom japonských drevorytov a impresionistov; zanechal tmavú stupnicu farieb a jeho maľby sú odteraz plné žiarivých tónov, nanášaných na plátno prudkými ťahmi. V roku 1885 odišiel do Antverp. Navštevoval tu Akadémiu výtvarných umení, ale jeho profesor neuznal jeho talent a vyhodil ho. V Antverpách však objavil dielo Rubensa a začal zbierať  populárne japonské drevoryty. Pod ich dojmom začína maľovať v japonskom štýle. Od roku 1886 býval v Paríži u brata na Montmartri a neskôr po roztržkách s ním žil na predmestí Paríža. Vo vtedajšom centre svetového maliarstva spoznal Moneta, Pissara, Toulousse- Lautreca, Degasa, Sisleya, Seurata a Signaca, ako aj Cezanna a Rousseaua. S bratom Theom sa ujali Gaugina (1887), na ktorom bol citovo závislý. Jeho techniku maľovania v Paríži ovplyvnil impresionizmus svojou hrou svetla a farieb a pointilizmus. - neoimpresionistický štýl maľovania, používajúci drobné farebné bodky, ktoré sa na sietnici vnímateľa spájajú do celkového obrazu. Na základe týchto podnetov si van Gogh vytvoril vlastný, originálny štýl maľovania.  Za dva roky v Paríži  namaľoval okolo 200 obrazov a napokon unavený a vystresovaný zo života vo veľkomeste, zničený zlou životosprávou a pitím absintu, odchádza do Arles. Má tu v pláne uskutočniť svoj utopický sen a založiť umeleckú kolóniu. S finančnou podporou brata si kúpil malý domček, ktorý nazval ,,Žltý dom.“ Chcel ho vyzdobiť obrazmi, ktoré celé dni maľoval v slnečnej páľave v plenéri. Vytvoril aj jeden obraz denne. V noci sa snažil vonku maľovať mesačný svit. Z tohto obdobia pochádzajú početné podoby jeho Slnečníc. Do Arles ho však nikto nenasledoval, okrem jeho priateľa Paula Gauguina, ktorý sa podobne ako van Gogh pokúšal o syntetizmus, o zjednodušovanie farieb a tvarov. Avšak po incidentoch s Van Goghom, ktorý ho v záchvate zúrivosti ohrozoval britvou, odišiel. Po jeho odchode si Vincent odrezal ucho.

Niekoľkokrát sa liečil v nemocnici v Arles, odkiaľ pochádzajú jeho maľby nemocničného dvora. Záchvaty šialenstva sa u neho stupňovali, preto sa sám podvolil k pobytu v liečebni Saint-Remy. Odtiaľto pochádza jeho slávny obraz ,,Pole s cyprusmi“ s charakteristickým vírivým pohybom farebných čiar.

Na jar v roku 1890 sa zdalo, že sa jeho stav zlepšil a odišiel do  Auvers-sur-Oise, kde mal byť pod  pod dohľadom Dr. Gacheta. Tu namaľoval obrazy, z ktorých je cítiť duševný zmätok a depresiu, napr. ,,Obilné pole s havranmi.“ O dva mesiace, v júli 1890, sa pokúsil o samovraždu zastrelením, aby nebol pre nikoho záťažou. O dva dni zraneniu podľahol. Mal iba 37 rokov.

Maľoval hlavne krajiny, zátišia a autoportréty, lebo nemal dosť peňazí na živé modely. Umenie mu pomáhalo prekonávať smútok, napätie, zúfalstvo, utišovať vnútornú spaľujúcu bolesť, ktoré sa odrážajú v jeho dielach. Svojím dôrazom na city, intuíciu, psychické momenty, pesimizmom a výrazovými prostriedkami – zjednodušenými až zdeformovanými tvarmi, vyvolávajúcimi dojem vírivého, prudkého pohybu  - patril k prvým expresionistom.


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se