« Úvod | A DOTRETICE... »

OSOBNOSTI POSTIMPRESIONIZMU. HENRI DE TOULOUSE–LAUTREC


Henri-Marie-Raymond Toulouse-Lautrec-Montfa pochádzal zo starého francúzskeho aristokratického rodu. Narodil sa ako najstarší syn v grófskej rodine  24. 11. 1864 na juhu Francúzska v Albi. Jeho mladší brat zomrel ako jednoročný. Henri od malička chorľavel a mal spomalený rast. Jeho rodičia po smrti malého brata žili oddelene. Ako osemročný odišiel s matkou do Paríža. Navštevoval tam lýceum spolu so svojimi bratrancami Louisom Pascalom a Mauriceom Joyantom, ktorý sa stal jeho životopiscom, galeristom a zakladateľom Lautrecovho múzea v Albi.


Toulouse – Lautrec od  detstva inklinoval ku kresleniu, na ktoré mal očividne talent. Prvé lekcie kreslenia dostal v Paríži od hluchonemého priateľa svojho otca, maliara zvierat a dostihov René Princeteaua. Kvôli zdravotným problémom sa s matkou vrátil do Albi. Pravdepodobne v dôsledku zlej osifikácie kostí utrpel dve zlomeniny; najprv si zlomil ako dvanásťročný ľavú stehennú kosť a v lete 1878 pravú. Počas liečenia z úrazov, keď sa nemohol pohybovať, matka povzbudzovala jeho umelecké sklony. Nohy mu ostali krátke, zatiaľ čo trup sa vyvinul do normálnej veľkosti. Dosiahol telesnú výšku 152 cm. Jeho postihnutie bolo možno následkom genetickej poruchy, lebo rodičia Alphonse de Toulouse-Lautrec-Monfa a Adele Tapié de Celeyran boli bratranec a sesternica prvého stupňa a v rodine sa vyskytovalo viac takýchto porúch. Jeho otec, vášnivý jazdec a poľovník, bol zo syna – trpaslíka sklamaný a mal k nemu chladný vzťah. Matka sa snažila dohady o príčine jeho postihnutia ututlať tvrdením, že ako dieťa spadol z koňa. U Henriho nešlo však len o nízky vzrast a nepomer medzi hornou a dolnou časťou tela, ale ako dospieval, začala sa deformovať aj jeho tvár.

 

V roku 1881 zlyhal v škole na záverečných skúškach a to urýchlilo jeho rozhodnutie stať sa umelcom. Matka ho podporila a on v roku 1882 odišiel do Paríža. Stretol sa tu  s maliarom a grafikom, autorom spoločensko – politických karikatúr Jean-Louis Forainom. Študoval aj v ateliéri Léona Bonnea, ktorý sa stal učiteľom na Akadémii v Paríži. Potom Lautrec  prešiel do ateliéru Ferdona Cormona. V tejto Belle Époque, "krásnej dobe" v Paríži býval v štvrti Monmartre, ktorý bol centrom bohémskeho života, zábavy, kaviarní a kabaretov a  Lautrecovým stálym námetom a inšpiráciou. V roku 1883 Lautrec nadviazal svoj prvý vzťah s modelkou Máriou Charlet. Leto trávieval s matkou na zámku Malromé pri  Bordeaux. V roku 1887 si otvoril vlastný ateliér  na Rue Caulaincourt. Od roku 1889 pravidelne vystavoval v Salóne nezávislých a usporiadal mnoho súkromných výstav. Kritici ho hodnotili pozitívne a jeho diela sa dobre predávali. Priatelil sa s mnohými vtedajšími umeleckými osobnosťami; s Degasom, ktorý mal istý čas neďaleko ateliér, ako aj s Vincentom van Goghom. Námetom jeho kresieb, litografií a malieb sa stala pestrá parížska bohéma. Nadviazal veľa vzťahov s tanečníkmi, spevákmi a prostitútkami. V záhrade neďaleko domu, kde býval, maľoval prostitútky, portréty slečien z tančiarní a bordelov, v kaviarňach a baroch kreslil nočný život Paríža. Nejakú dobu dokonca žil v nevestinci. Je zaujímavé, že v portrétoch prostitútok nie je žiadna uštipačná kritika, nie sú zobrazené s pre Toulouse- Lautreca obvyklými deformáciami, skôr z nich vychádza smútok a osamelosť. Zvečnil mnoho súvekých umeleckých a populárnych osobností (Jane Avril, May Belfort, La Goulue, Aristide Bruant, Yvette Guilbert, Oscara Wilda, van Gogha a i.). Okrem parížskych kabaretov, tančiarní, kaviarní, nevestincov maľoval aj cirkus-klaunov, krasojazdkyne, akrobatky, operu, divadlo, výjavy z divadelných lóží, konské dostihy, športové námety, cyklistické preteky, nemocničné prostredie, súdne procesy. Navštevoval aj lesbický podnik ,,U mŕtvej krysy“ a maľoval i lesbické scény. Bol častým návštevníkom kabaretov Moulin de la Galette a Mirliton, ktorý založil a kde vystupoval populárny spevák a básnik Artistide Bruant. Ilustroval Bruantove piesne a namaľoval na steny Mirlitonu tanečné výjavy, v ktorých sa prvý krát objavila La Goulue, kankánová tanečnica, vlastným menom Louise Weber, hviezda kabaretu Moulin Rouge, otvoreného roku 1889 na bulváre de Clichy. Vytvoril preň na sezónu 1891 s La Goulue plagát, ktorý ho preslávil. Práve prostredie tohto kabaretu sa stalo jeho najnavštevovanejším miestom a hlavným námetom jeho obrazov. Maľoval tu často mladú Jane Avrilovú (plagát z roku 1893), nástupkyňu vyzývavej La Goulue z Moulin Rouge. Inteligentná, jemná a pôvabná Jane sa stala jeho modelkou a blízkou priateľkou. Bola dcérou grófa a alkoholičky. Odišla z domu a od šestnástich rokov tancovala v parížskych kluboch. Stala sa hlavnou hviezdou v koncertnej kaviarni Jardin de Paris na Champs-Élysées. K jej sláve a k veľkej popularite kankánu prispel aj Toulouse- Lautrec svojimi plagátmi. Jane vďaka tomu so svojou kankánovou skupinou vystupovala aj v Londýne.

 

Medzi Lautrecove priateľky patrila aj  nemanželská dcéra práčky Suzanne Valadon. Jej pôvodné meno bolo Marie-Clementine Valadon. V cirkuse  Acrobat v šestnástich rokoch spadla z hrazdy a potom sa živila ako modelka. Pózovala i Renoirovi. Priatelila sa s viacerými postimpresionistami, od ktorých odpozorovala techniky kreslenia a maľovania. Ako osemnásťročná porodila nemanželského syna, z ktorého sa stal maliar  Maurice Utrillo. Sama sa bez formálneho vzdelania pokúšala maľovať krajinky, zátišia aj ženské akty v postimpresionistickom a fauvistickom štýle. Ako prvý ju v tom podporoval Lautrec. Jej priateľ Degas začiatkom 90. rokov kúpil jej tri obrazy.  V roku 1915 mala prvú samostatnú výstavu a bola komerčne úspešná. Štrnásť rokov žila s bankárom, s ktorým uzavrela manželstvo, ale potom sa  ako takmer päťdesiatročná zamilovala  do o generáciu mladšieho  André Uttera, ktorý s a stal jej životnou láskou.

 

Lautrec vytvoril mnoho portrétov a karikatúr kabaretnej speváčky a herečky Yvette Guilbert, ktorej venoval svoj druhý album kresieb. Vytvoril aj plagáty pre May Belfortovú, írsku speváčku. Podobne ako u Bruanta aj na portrétoch Belfortovej zdôrazňuje erotickosť, ktorou sa vyznačovali ich kabaretné vystúpenia. Miloval cestovanie (Španielsko, Holandsko, Anglicko ...). V dôsledku alkoholizmu a možno aj syfilisu, ktorým sa nakazil pravdepodobne od mladej prostitútky Carmen Gaudinovej sa prehlbovali jeho psychické problémy a objavovali sa u neho príznaky alkoholickej psychózy, agresivity a paranoje. Jeho milujúca matka sa ho pokúsila zachrániť, ale pobyt na  psychiatrickej klinike mu nepomohol. Po prepustení a dočasnej abstinencii zase začal piť. Po mŕtvici čiastočne ochrnul a jeho stav sa zhoršoval. Zomrel ako 37 ročný na matkinom zámku  v Malromé. Jeho pozostatky previezli do Verdelais (v Gironde).

 

Po Henri de Toulouse Lautrecovi sa zachovali stovky olejomalieb, akvarelov, litografií, viac tisíc kresieb, diela z keramiky i zo skla i zbierka motýľov. Spočiatku maľoval konvenčne, akademicky, využívajúc ako základný prvok farebnú škvrnu. Neskôr ostrú obrysovú kresbu spájal s veľkými plochami expresívnej farby. Kresby mu slúžili ako skice pre olejomaľby alebo litografie, dokonca podklady pre litografie vytváral olejomaľbami. Ako predlohu používal aj fotografie. Maľoval často aj v ateliéri podľa živých modelov. Niektoré jeho kresby boli určené aj na ilustrácie do novín a časopisov, alebo napr. i na jedálne lístky. Jeho maľby pôsobia kresliarsky, keďže pod vplyvom japonských farebných drevorezov zdôrazňoval farebné obrysové línie. Bol pohotový kresliar, schopný rýchlou skratkou zachytiť pohyb. Pracoval rád aj s  pastelom. Z japonskej grafiky prebral okrem obrysových línií aj nepravidelnú kompozíciu, neobvyklé perspektívy a používanie veľkých farebných plôch. Jeho pohľad na pestrú parížsku spoločnosť, stretávajúcu sa v nočných podnikoch,  bol veľmi naturalistický a ostro satirický. Atmosféru jeho výjavom z nočného života dodáva zvláštne svetlo plynových lámp. Využíval  často deformujúce spodné svetlo.

 

Ovplynili ho Degas, Gaugin,  Jean-Louise Forain a ďalšie  umelecké  individuality tej doby. Jeho obrazy pripomínajú i karikatúry  Honoré Daumiera. Oslovovala ho   pozdná gotika, španielski maliari Velásquez , Goya a El Greco. Lautrec mal vplyv na van Gogha, Seurata. Inšpirovali sa ním osobnosti art –noveau i nabisti, expresionista Munch, Picasso a ďalší.




 

Objev fotografie.

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se