« Úvod | BALADA O DREVE »

AUGUST RODIN

V sochárstve v druhej polovici 19. a  na začiatku 20. storočia pretrvával akademizmus (akademický realizmus, tradičný humanizmus), ktorý bol zavŕšením klasicizmu. Vychádzal z antických a renesančných vzorov. Bol konzervatívny, prísne zviazaný normami, vyznačoval sa strohou, triezvou formou, napodobňoval tradičné vzory, snažil sa o formálnu dokonalosť, ale pôsobil neživotne, odtrhnuto od reality. S akademizmom je úzko spojený Rímsky konkurz (Le concours de Rome), ktorého víťaz dostal Rímsku cenu (Premier Grand Prix de Rome). Šlo o udeľovanie trojročného štipendia najnadanejšiemu študentovi, ktoré mu umožnilo študovať v Ríme antické umenie (1664 – 1967). V Paríži bola centrom tohto umenia  Akadémia výtvarných umení (Académie des Beaux-Arts), založená roku 1648 kardinálom Mazarinom, od  roku 1863 po udelení nezávislosti Napoleonom III.  premenovaná na L'Ecole des Beaux-Arts. Členila sa na Akadémiu maliarstva a sochárstva a na Akadémiu architektúry. Študovali tu študenti z celého sveta. Profesori školy mali svoje ateliéry, kde zoznamovali študentov so svojou technikou. Od roku 1737 sa každý rok v apríli v Paríži konala akademická výstava – Salón (podľa Apolónovho salóna v Louvre, Salon d’Apollon). Kto neštudoval vo Francúzsku a nevystavoval v Salone, nebol uznávaným umelcom. Keď po roku 1874 nastúpila avandgarda, ktorej počiatkom bol impresionismus a od 80. rokov 19. storočia postimpresionizmus a symbolizmus, vznikli dva navzájom súperiace Salóny. Už v roku 1830 sa v parížskych galériách konali malé súkromné výstavy odmietnutých akademickou porotou. Roku 1863 proti tejto porote umelci protestovali a panovník Napoleon III. rozhodol, že môžu vystavovať mimo porotou vybraných a že verejnosť posúdi, či bol názor poroty oprávnený. Odmietnutí spôsobili škandál a verejnosť aj konzervatívna umelecká kritika ich odmietli. Ale pritiahli na seba pozornosť a potom od roku 1874 úspešne vystavovali svoje diela mimo oficiálneho Salónu (1874, 1875, 1886).



August Rodin pochádzal z rodiny policajného úradníka. Rodičia podporovali jeho talent a ako desaťročný začal chodiť na hodiny kreslenia. Ani po troch poskusoch ho neprijali na École des Beaux-Arts, ktorá poskytovala najuznávanejšie akademické umelecké vzdelanie. Ako 14 ročný sa stal žiakom „École Spéciale de Dessin et de Mathématiques“ (Škola umeleckých remesiel), známej ako Petite Ecole, kde sa vyučovalo tiež v duchu tradičných štýlov a štúdium sa tu zameriavalo na dekoratívne techniky. Rodin vychádzal zo štúdia antiky, gotiky a renesancie. Jeho učiteľom v Petite Ecole bol Horace Lecoq de Boisbaudran, ktorý pristupoval k sochárstvu v duchu akademizmu ako k dokonalej remeselnej práci. Brával študentov do prírody a oni si mali zapamätať živé modely, ktoré v nej štylizoval do rôznych póz a ktoré sa podľa jeho príkazov mali všelijako pohybovať. Neskôr v ateliéri mali študenti čo najvernejšie zachytiť odpozorované a zapamätané. V súlade s vtedajšími umeleckými pravidlami vyzýval študentov, aby telá modelov zobrazili ako čo najideálnejšie. Študenti sa tiež učili kopírovaním starých majstrov vystavených v Louvre. 

Po skončení školy v  roku 1857 Rodin pracoval ako dekoratívny sochár architektonickej výzdoby. R. 1862 mu zomrela sestra Marie a on sa rozhodol vstúpiť do kláštora a slúžiť Bohu. V tom čase však vytvoril sochársky portrét ,,Muž so zlomeným nosom a rozhodol sa, že sa predsa len stane umelcom. Sochu dokončil v ateliéri. Pod vplyvom nízkej teploty z busty odpadla zadná časť, takže sa z nej stala maska. V Salóne ju dvakrát odmietli, až po desiatich rokoch  v podobe mramoru sa stala slávnou.

V roku 1864 sa Rodin sa stretol s Rose Beuretovou. V tom roku sa narodila jeho neskoršia milenka, Camille Claudelová. S Rose mal mierne retardovaného syna, ktorý sa narodil v roku 1866, ale Rodin ho neuznal a s Rose sa neoženil. Nasťahoval sa k nej a synovi, keď mal chlapec Auguste - Eugene jedenásť. S Rose sa Rodin oženil ako 77 ročný, v roku 1917, dva týždne pre Rosinou smrťou. Sám zomrel o desať mesiacov. 

Camille, sestra známeho spisovateľa Paula Claudela, stretla Rodina v roku 1883. Predtým študovala na Akadémii Colarossi, lebo Ecole des Beaux – Arts neprijímala na štúdium ženy. V roku 1882, predtým, než sa stal Rodin jej učiteľom si so skupinou žien otvorili dielňu. V roku 1884 začala pracovať v Rodinovej dielni. Bola jeho žiačkou, najväčšou múzou, inšpirátorkou, modelkou, dôvernou priateľkou a milenkou. On však nechcel ukončiť svoj dvadsaťročný vzťah s Beuretovou. Búrlivý vzťah s Camille trval do roku 1892, ale vídali sa pravidelne až do roku 1898. Počas ich intímneho spolužitia Rodin vytvoril niekoľko erotických sôch mileneckých párov (,,Bozk“ resp.  ,,Paolo a Francesca“). Camille s ním otehotnela, ale o dieťa prišla pri nehode. Asi aj kvôli jej škandalóznemu pomeru s Rodinom Camillina matka nesúhlasila s dcérinou umeleckou kariérou.

Camille odišla z domu a  prerušila intímne kontakty s  Rodinom. Jej posledná sochárska práca, na ktorej s ním spolupracovala bol Balzacov pomník. Potom sa od Rodina odpútala aj umelecky a presadila sa sama ako úspešná sochárka. Od začiatku 20. storočia mala však psychické problémy. Trpela paranoiou, obviňovala Rodina, že jej kradne nápady a chce ju zabiť. Zničila veľa svojich sôch. Utiahla sa do samoty. Podporoval ju otec, ktorý však v roku 1913 zomrel a matka ju dala vo zvieracej kazajke previezť do blázinca. Nikdy ju nenavštívila a nereagovala na  návrhy  lekárov, aby bola prepustená do domáceho prostredia. Camille zomrela v ústave v roku 1943. Patrila k najlepším sochárom svojej doby.

Rodin s Rose žili prvé roky chudobne. Rodinovi sa podarilo zamestnať v ateliéri sochára Alberta-Ernesta Carriera-Belleusa. Bol jeho hlavným asistentom  až do roku 1870. Mal nastúpiť do Národnej gardy a zúčastniť sa vojny proti Prusku, ale bol krátkozraký, a tak sa mu podarilo tomu vyhnúť. Po francúzsko – pruskej vojne (1870) nasledoval Carriera-Belleusa do Belgicka a žil päť rokov v Bruseli, kde mal aj prvú výstavu. Tu pracoval na výzdobe bruselskej burzy a vytvoril dielo ,,Bronzový vek, ktorým na parížskom Salóne vyvolal veľký rozruch. Socha, mužský akt v životnej veľkosti podľa belgického vojaka, bola taká realistická, že ju kritici pokladali za odliatok živého modelu. V roku 1875 odišiel do Talianska, do Ríma a Florencie, študovať diela Michelangela. Dojem na neho urobili aj Donatello a Rafael.

V rokoch 1879 až 1882 pracoval v porcelánke v Sèvres. Mal malý príjem a márne hľadal ďalšiu prácu. Vtedy vytvoril jedno z jeho najsilnejších diel, ,,Svätý Ján Krstiteľ“ a vystavil ho spolu s ,,Bronzovým vekom“. Socha Jána Krstiteľa bola v nadživotnej veľkosti. Chcel asi dokázať nepodloženosť tvrdení kritiky, že ,,Bronzový vek“ je odliatok živého človeka. Opäť vyvolal rozruch neobvyklým stvárnením postavy svätca ako kráčajúceho kazateľa, ktorému chýbali jeho atribúty a ktorého  nahé telo pripadalo súčasníkom nevhodné a škaredé.

V roku 1880 mal pracovať na výzdobe portálu "Musée des Arts Decoratifs" (Umeleckopriemyselného múzea, resp. Múzea dekoratívneho umenia), ale múzeum nebolo postavené, aj keď pracoval na monumentálnom diele ,, Brány pekla“ so scénami z Danteho ,,Božskej komédie“ 37 rokov. V roku 1885 ho vybralo mesto Calais  na vytvorenie pomníka ,,Občania Calais“ na pamiatku hrdinstva obyvateľov mesta  pri obliehaní anglickým vojskom r.1347. Pamätník tvorilo súsošie so šiestimi postavami znázorňujúcimi občanov, ktorí sa šli obetovať za svoje mesto. Rodin navrhol, aby  stálo na úrovni divákov a nie na vysokom podstavci, aby  s ním mohli byť ľudia v priamom kontakte. Radnica však na podstavci trvala a dokonca dielo oplotila. Až pri jeho poškodení v prvej svetovej vojne a po Rodinovej smrti získal pamätník podobu podľa želania autora. 

Verejné uznanie si Rodin naplno získal od roku 1890, keď dostal objednávku na vytvorenie  busty Victora Huga. Zaujala ho téma umelca a jeho múzy, ktorú stvárnil v celom rade sochárskych prác (,,Básnik a láska, ,,Génius a súcit“ , ,,Sochár a jeho múza“). Huga zobrazil nahého a obklopeného múzami, ale podobne ako busta ďalšieho velikána francúzskej literatúry, Honoré de Balsaca, sa dielo stretlo s  nepochopením a odporom. Sádrový model ,,Heroickej busty Victora Huga“ čakal na odliatie do bronzu od roku 1897 do roku 1964. Rodin 171 prác zo svojho diela v retrospektíve predstavil na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 vrátane ,,Brány pekla.“ Získal popularitu najmä v Nemecku. Stal sa členom ,,Kráľovskej Akadémie výtvarných umení" v Drážďanoch. Získal mnoho čestných doktorátov a ocenení.

Rodinovo dielo znamenalo prelom v sochárskom umení. Svojím novátorským prístupom a symbolizmom sa stal priekopníkom moderného sochárstva. Svoju tvorivú metódu, ktorej výsledkom bola mäkká modelácia tela oživená svetelnými efektami, nazval marcottage. Jeho starostlivo prepracované mramory pôsobia mäkko ako vata. Snažil sa hmotou vyjadriť vnútorné citové prežívanie, postavy sú zachytené často v extrémne vypätých pózach, vyjhadrujúcich ich duševné stavy. Rodin porušoval hladký povrch sochy, aby oživil a zdramatizoval formu. Jeho prístup k povrchu sochy, maliarsky rozbrázdenému na drobné plochy, umožňujúce vznik hry svetla a tieňa pri vhodnom osvetlení, zachytenie prchavého okamihu pri pohybe ľudského tela, ktorý ho oživuje, sochárska kompozícia, oslobodená od tradičnej blokovej viazanosti, spätosť s prírodou, zaraďuje Rodinove dielo k impresionizmu.  

Najslávnejšia socha Rodina je jeho ,,Mysliteľ.“ V malých rozmeroch bola pôvodne zamýšľaná ako súčasť ,,Brány pekla.“ Jej kópie rôznych veľkostí sú po celom svete. Často ňou symbolicky vyjadrujú filozofiu. Pôvodne sa nazývala ,,Básnik“ a bola inšpirovaná Dantem Alighierim. Postava sediaceho zamysleného muža je dnes pri hrobe Auguste Rodina, aj pri jeho múzeu v Paríži.

Rodin bol tiež činný ako ilustrátor, maliar akvarelov,  autor leptov a pracoval aj s liatym sklom. Jeho práca mala ďalekosiahly vplyv na ďalší rozvoj moderného sochárstva a výtvarnej kultúry.

 

 

Nahý som prišiel na svet - životopisný román, na ktorý nezabudnem. Rodinov život bol zaujímavý, rada by som si ho prečítala znovu. Bohužiaľ, knihu som požičala a viac sa ku mne nevrátila.

http://www.imdb.com/title/tt0094828/

přidat komentář

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se