« Úvod | BALADA O DREVE »

MAPY S METASTÁZAMI CHOREJ SPOLOČNOSTI

Nechce sa mi čítať všetky tie úvahy o tom, čo spôsobuje súčasnú hospodársku krízu a sociálne problémy na celom svete. Zdá sa mi, že v mnohých namiesto toho, aby poukázali jednoznačne na príčiny, zdĺhavo rozoberajú príznaky. Ak chceš liečiť chorobu, musíš poznať príčinu a odstrániť ju. Keď sa to, pravda, ešte dá. Nemusíme byť ani vedecké kapacity z oblasti ekonómie, aby sme videli, čo vidieť nechceme: že jednoducho došli zdroje na to, aby sme si mohli udržať svoje doterajšie životné štandardy. Dvadsať percent ľudstva vytvorilo civilizáciu, v ktorej je prepych životnou potrebou ľudí. Približne len týchto 20% svetovej populácie spotrebováva až 80% prírodných zdrojov. Najbohatšia pätina celosvetovej populácie konzumuje 86% všetkých výrobkov a služieb, zatiaľ čo najchudobnejšia konzumuje iba 1,3% z nich. A ešte iná štatistika : 78 miliónov Európanov je ohrozených chudobou, t. j. 16% celkovej populácie a 19% detí, 16 miliónov je nezamestnaných, asi 3 milióny sú bezdomovci a 1 z 10 detí žije v domácnosti, kde nikto nepracuje. A nožnice sa otvárajú čoraz viac. Záchytné siete sú preťažené, samá diera a  trhajú sa ďalej.

  

Hovorí sa, že na horšie sa ťažko zvyká. Ľudia odmietajú myšlienku na to, že by sa mali vzdať vymožeností, ktoré pokladajú za samozrejmosť. Po tých, čo už raz dosiahli, chcú ešte väčšie. Nároky rastú – ale možnosti uspokojiť ich sa zmenšujú. Mnohí prichádzajú o prácu, o šancu zarobiť si  čo i len na zlomok toho, čo podľa nich k  spokojnému životu nevyhnutne potrebujú. Pritom niekde podvedome dnešný človek tuší, že zajtra možno jeho papierový hrad ľahne popolom. Ako keby si chcel zo všetkého naukladať do zásoby.

So strachom z  nenaplnenia rastie hlad. Nespokojnosť v živote úzko súvisí s nenásytnosťou. Nenásytný človek je bez dna. Jedli by mu už iba oči, ale aj tak do seba musí neustále pchať nové a nové, čoraz menej uspokojujúce zážitky; ochutnáva, ovoniava, ohmatáva všetko, na čo natrafí, neodolateľne ho priťahujú farby, zvuky, no žiaden zmyslový pocit nie je dosť intenzívny, aby dokázal plne uspokojiť jeho neurčitú túžbu. Nikdy to nie je celkom ono. Musí sa hnať ďalej a ďalej za tým správnym pocitom, za svojou nedosiahnuteľne dokonalou predstavou. Ale každý nový zážitok, akokoľvek ho spočiatku nadchne jeho zdroj, je pre neho nakoniec iba ďalším sklamaním. 

Za ,,socializmu,“ v časoch rovnostárstva, sme nechápali, ako môže byť človek žijúci v  kapitalizme, v spoločnosti  s  veľkými rozdielmi medzi početnými spoločenskými vrstvami, uzrozumený  s tým, že jedni majú všetko, na čo si len pomyslia, a tí druhí, takí ako on, ktorým osud nedoprial narodiť sa  v správnej rodine, alebo nemali to ,,šťastie,“ aby im bez väčšej námahy bohatstvo padlo do lona, musia poriadne zabrať, ak chcú prežiť aspoň na slušnej úrovni. Návšteva niekdajších vysťahovalcov od nás do USA mi vtedy vysvetlila, že sú tam na to zvyknutí a nijako sa nad tým nezamýšľajú. Nezávidia nikomu. Všetci sú stotožnení s tým, kam patria. Žijú si spokojne v niektorom z tých oddelených svetov. Berú to ako nemeniteľný stav, s ktorým sa treba jednoducho zmieriť.

A to bolo ešte v časoch tesne pred prvým ropným šokom...

Najnovšie si slovenská vláda uzmyslela podobne ako celá EU vrátane ČR vytvoriť mapy chudobných. Slováci tvrdia, že  ľudí na okraji spoločnosti bude určovať skupina viacerých sociálnych kritérií, nie príslušnosť k etniku. Ministerstvo pritom odhaduje tieto komunity, v ktorých žije údajne okolo 200 000 extrémne chudobných ľudí,  na 700, čo je zhruba odhad počtu slovenských rómskych osád. Na českých internetových stránkach možno naopak nájsť podobnú mapu, ktorej hlavička sa netají tým, že ide o lokality ,,sociálne vylúčených“ Rómov. U nás sa síce zdôrazňuje, že mapy sa týkajú všetkých, ktorí spľňajú určený minimálny počet zo stanovených  kritérií, lenže tie kritériá sú nastavené tak, že ostatných chudobných, napríklad dôchodcov či nezamestnaných ,,bielych,“ rozptýlených po celom území Slovenska, nezahrnú. Navrhované opatrenia na zabezpečenie ,, inklúzie vylúčených“ vyzerajú napohľad ako pozitívna diskriminácia minority, ale financovanie rómskych asistentov vyrieši nezamestnanosť len tých niekoľkých jedincov, ktorí budú mať to šťastie a dostanú sa do týchto funkcií. Ťažko niekde pozháňajú prácu pre tých, ktorým by pri jej hľadaní mali asistovať. Kým sa peniaze vyčlenené pre tmavé fľaky na mapke dostanú ku konečnému adresátovi, určite z  nich poriadne ubudne, lebo veľa z nich zhltnú všelijaké nevyhnutné administratívne úkony na zabezpečenie toho, aby k nim prúdili. Bude sa treba tiež zúčastňovať všelijakých konferencií o boji proti chudobe doma aj v zahraničí, poriadať súťaže, zabezpečovať propagáciu všetkých tých počinov v prospech obyvateľov rómskych osád a ghet.

Tu vidím ešte jedno riešenie, na ktoré si zatiaľ naša vláda netrúfla: po vzore Maďarska zaviesť Orbánove pracovné tábory, s ktorými vlastne už máme nejaké historické skúsenosti z čias nášho klérofašistického štátu. Do tých Maďari plánujú zvážať neprispôsobivých z celej krajiny a aby všetci mali čo robiť, osvojili si pracovné návyky, naučili sa pracovnej disciplíne, majú stavať priehrady a ďiaĺnice za pomoci krompáča a lopaty, a nie techniky 21. storočia.

Prvé ohlasy na zámery MPSVaR sú podľa očakávania plné pobúrenia, že sa zase idú pchať naše peniaze do Rómov. Ešte aj tých, ktorí majú obavy z rómskej pôrodnosti štve, že by mali dostať, v prípade dobrovoľného súhlasu, zadarmo antikoncepciu a mali by mať možnosť bezplatne sa podrobiť sterilizácii. Ale KDH, riadiace sa pápežskými encyklikami, je rezolútne proti! Ich minister Lipšic je proti multikulturalizmu a za úplnú asimiláciu minorít. Ak teda ku kultúrnym tradíciám Slovákov a Slovenska nezahŕňa rómsku kultúru s jej zachovanými špecifikami, potom  je to priekopnícke stanovisko, lebo ani za tých komunistov sa už nežiadala po kritických pripomienkach odbornej verejnosti asimilácia, ale len akulturácia. V Malackách sú mu však vďační, pretože v tomto snáď najmedializovanejšom prípade terorizovania ,,bielych“ nespratnými Rómami sa zviditeľnil ako ten, ktorý obetiam tohto teroru osobne podal pomocnú ruku. Ísť do terénu a spoznať  priamo mienku ľudí o (ne)činnosti tých, ktorí majú v náplni práce a na zodpovednosti zabezpečovanie verejného poriadku v konkrétnych lokalitách je namieste, ale  akým spôsobom to ako minister zabezpečí, aké konkrétne kroky podnikne zo svojho miesta, aby orgány mu podliehajúce fungovali všade tak ako majú? Aby si boli všetci, bez výnimky, rovní pred zákonom – aj tí celkom hore, aj tí celkom dolu? Dokáže to? Alebo postačí jeden ukážkový príklad (populárne Malacky), keď sa veci len vďaka jeho osobnej angažovanosti a jeho priamym pokynom, pohnú k riešeniu, ktoré uspokojí rozľútených občanov?

Všetci vieme, čo by sa malo robiť, ale nikto nevie ako. Problém nie je len v neitegrovanosti zaostalých Rómov – je hlavne v zaostalosti našej politiky a politikov (ktorí sú nakoniec našou reprezentatívnou vzorkou) a v ich neitegrovanosti s národom. Tie čierne fľaky na mapách sú už len metastázami pôvodného nádoru.

 

Zdroje:


http://www.sme.sk/c/6001547/stat-kresli-mapy-chudoby.html#ixzz1WmogtB5w

http://www.medzikulturnydialog.gov.sk/index/europsky-rok-boja-proti-chudobe-a-socialnemu-vyluceniu-2011.http://www.esfcr.cz/mapa/main.jpg

http://debata.pravda.sk/debata/cz-A110624_105659_sk_svet_p29/

http://lipsic.blog.sme.sk/c/270088/Co-sa-udialo-na-Druzstevnej-ulici-v-Malackach.html

http://spravy.pravda.sk/lipsic-caka-od-migrantov-integraciu-multikulturalizmus-podla-neho-zlyhal-1tt-/sk_domace.asp?c=A110831_153954_sk_domace_p29

 http://youtu.be/MGhfUtuezVI

 http://youtu.be/g3FDBJ1H2h4

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se