..EŠTE POSLEDNÍ MAJITELIA HRADU
Noví majitelia na Muráni
Posledný
majiteľ z rodu Koháryovcov nemal syna a tak manželstvom jeho jedinej dcéry
Márie - Antónie s Ferdinandom Jurajom, kniežaťom Sasko-Coburským z Gothy v roku
1816 prechádza celý koháryovský majetok aj s hradom Muráň na rod Coburg-Koháry.
Coburgovci na muránskom panstve
Coburgovci boli stará nemecká protestantská kniežacia rodina, vetva saského rodu Vettinovcov. Zakladateľom rodu bol knieža Ernest (1675). Vládli v Sachsen–Coburg–Gothajskom kniežactve. Z ich rodu pochádzajú štyri novodobé panovnícke rody: belgický, anglický, portugalský a bulharský. Patrili do neho napr. belgický kráľ Leopold II., portugalský kráľ Ferdinand August i manžel kráľovnej Viktórie v Anglicku Albert. Rod Coburgovcov sa dostal na Slovensko, keď sa Ferdinand Juraj August oženil s jedinou dcérou Antona Koháryho, Máriou Antóniou Gabrielou Koháryovou. Vyženil koháryovské majetky, tiahnuce sa od Slovenska cez Maďarsko až do Rakúska, čo bolo dokopy viac ako 80 000 hektárov. Na Slovensku získal panstvá Čabraď, Muráň a Sitno.
Coburgovci sa významne zaslúžili o rozvoj železiarstva na Slovensku. Železiarsky priemysel tu v 19. storočí ovládali dve silné šľachtické rodiny: Andrássyovci a Coburgovci. Tretím rozhodujúcim železiarskym subjektom bol erárny železiarsky podnik v Hronci, na začiatku 19. storočia najväčší v Uhorsku. Železiarne v strede Slovenska vlastnila rodina Coburgovcov, väčšina z nich sa nachádzala na hornej časti rieky Hron.
Veľkolepá
svadba , ktorá spojila coburgovský a koháryovský rod sa konala 2. januára
1816 v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Mária Antónia Gabriela Koháryová
a Ferdinand Juraj Coburg sa zosobášili po krátkej známosti z lásky.
Ich prvorodený syn Ferdinand sa v roku 1836 oženil s portugalskou
kráľovnou Máriou II. da Glória; jeho kráľovský titul bol Don Fernando II. Po
smrti otca mladší syn Ferdinanda Juraja Augusta Coburga August
Ľudovít Viktor (1818 – 1881) získal rodinné majetky a oženil sa s
francúzskou princeznou Klementínou Orleánskou (1817 – 1907). Narodilo sa im päť detí: prvé tri - Filip, Ľudovít August a Klotilda vo
Francúzsku, Amália v nemeckom Coburgu. Najmladší syn, neskorší bulharský
cár Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg sa narodil 26.
februára 1861 vo Viedni. Klotilda sa vydala za arcivojvodu Jozefa
Habsburského, Amália za Maximiliána Bavorského (brata cisárovnej Sissi), August sa oženil s brazílskou princeznou Leopoldínou. V roku 1875
sa Filip Sachsen Coburg-Gotha v Bruseli oženil s belgickou princeznou Lujzou,
dcérou belgického kráľa Leopolda. Po smrti otca sa Filip stal
fideikomisárom (správcom) rodinných majetkov. Jeho záľubami bolo hlavne
cestovanie, numizmatika a poľovačky. Keď sa Lujzina sestra Štefánia vydala za
Rudolfa Habsburského - následníka trónu, stali sa Coburgovci blízkymi
príbuznými cisárskej rodiny. Filipovi a Lujze sa narodili dve deti
Dorothea a Leopold. Manželstvo Lujzy a Filipa Coburga nebolo šťastné a skonbčilo
škandálom. V nešťastnom manželstve. Lujza sa zaujímala len o drahé
toalety, šperky, klebety a venovala sa zábave. Koncom 19. storočia sa na plese
zoznámila s mladým dôstojníkom Gejzom Mattasich-Keglevichom. Zaľúbila sa a
doplatila na to stratou spoločenského postavenia a dobrej
povesti. V roku 1906 boli Filip a Lujza rozvedení.
Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg detstvo trávil striedavo
v Paríži a vo Viedni. Vo Viedni žila rodina hlavne vo viedenskom
coburgovskom paláci, ale i na panstve a zámku Ebenthal na Moravskom poli. Mal
dvoch bratov a dve sestry. Dostal civilné aj vojenské vzdelanie vo Viedni. Po
skončení štúdií nastúpil k armáde, kde pôsobil ako poručík 11. c. k. jazdeckého
pluku a neskôr bol nadporučíkom maďarského honvédskeho vojska. Keď
bol v roku 1885 po porážke Turkov obnovený bulharský štát, Bulhari hľadali
niekoho, kto by bol vhodný za bulharského kráľa. Dovtedajšie bulharské knieža
Alexander Battenberg nezískal dostatočnú podporu.Nepodporil ho ani ruský cársky
dvor, preto v roku 1886 (1887) opustil krajinu. Rodina Coburgovcov
spočiatku s návrhom, aby Ferdinand nastúpil na bulharský trón nesúhlasila,
on však pokračoval v rokovaniach. Podmienil svoj nástup na trón
súhlasom Ruska a Turecka. Vo svojich 26 rokoch tajne odišiel do
Bulharska. 7. 6. 1887 vo Veľkom Tarnove prisahal na ústavu a ujal
sa vlády ako bulharský princ. V roku 1893 si vzal za manželku Máriu
Lujzu (1870 – 1899), princeznú bourbonsko–parmskú. Z manželstva sa narodili
štyri deti: Boris (1894), Cyril (1895), Jevdokija (Eudoxia: 1898) a Nadežda
(1899). Tesne po narodení Nadeždy v roku 1899 však jeho manželka, princezná
Mária Lujza ako 29-ročná zomrela Druhýkrát sa oženil v roku 1908 s
Eleonórou von Reuss–Köstritz (1860 – 1917), ale aj ona zomrela po desiatich
rokoch manželstva na zhubný nádor. Počas prvej svetovej vojny z
taktických dôvodov podpísal zmluvu s Nemeckom a jeho spojencami; Bulharsko sa
tak vo vojne bojovalo na strane Centrálnych mocností, ktoré boli porazené. V roku 1918 musel preto cár Ferdinadn Coburg opustiť Bulharsko. Žil v
exile, striedavo na majetkoch v Coburgu, vo Viedni a často pobýval na Slovensku
- vo Svätom Antone, v Antolskom kaštieli, v pôvodne poľovníckom
zámku Coburgovcov na Prednej Hore, na Muráni, rád navštevoval aj
Čabraď a Sitno. Ako súkromná osoba sa naplno mohol venovať svojim záľubám:
botanike, cestovaniu, poľovníctvu a entomológii.
Následníkom
bulharského trónu sa po Ferdinandovej abdikácii stal jeho syn Boris III.,
ktorý zomrel na embóliu a zlyhanie srdca. Druhého Ferdinandovho
syna Kyrila zabili počas druhej svetovej vojny Rusi. Borisov syn Simeon II. bol
korunovaný už ako šesťročný za bulharského cára, ale po II. svetovej vojne, keď
sa Bulharsko dostalo pod vplyv ZSSR, musel emigrovať. Zdržiaval sa hlavne v Španielsku.
Po skončení studenej vojny vrátil do Bulharska a po vyhratých voľbách sa v roku
2001 po víťazstve jeho politickej strany stal bulharským premiérom.
Ferdinand Coburg bol zaujímavý a veľmi vzdelaný človek. Ovládal aktívne 17
jazykov. Bol rozporuplný panovník, dobrý diplomat, veľký cestovateľ a uznávaný
prírodovedec, ktorý prednášal na významných európskych prírodovedných
kongresoch (Londýn, Amsterdam, Berlín). Už ako mladý princ precestoval mnoho krajín Okrem Apeninského polostrova, Pyrenejí, bulharských pohorí Rila,
Pirin, Rodopy, gréckej časti Trácie, našich Karpát a ďalších horských oblastí v
Európe, navštívil i Južnú Ameriku a Afriku. Niekedy cestoval inkognito,
pod psedonymom Gróf Murányi. Zozbieral mnoho prírodovedného materiálu
z botaniky, ornitológie entomológie – objavil druh motýľa (Dzerinkia cerisi
Ferdinandi). Prírodovedné exponáty, ktoré priviezol z ciest tvorili
základ expozícií múzeí v Sofii i Coburgu. Zaslúžil sa o založenie Nemeckej
ornitologickej spoločnosti, prírodovedných múzeí, botanických, zoologických záhrad i vedeckých prírodovedných inštitútov v Sofii a Coburgu, založil Národné múzeum v Sofii, Morské akvárium vo Varne,
Bulharskú archeologickú spoločnosť, podporoval mnohé iné prírodovedné spoločnosti
a taktiež viaceré školy v Coburgu. V múzeu v Svätom Antone na Slovensku majú
unikátny stolík, ktorý osobne pomaľoval botanickými motívmi.
Bol aj vášnivý poľovník - poľoval najmä v oblasti Spiša a Gemera -
v okolí Muráňa, Hranovnice, Kráľovej Hole. Jeho poľovnícke trofeje zdobia
dnes chodby svätoantonského kaštieľa, naopr. vzácne trofejovo upravené
hlucháne. Zaujímala ho železnica – rád viedol i vlaky ako rušňovodič.
Podporoval talentované deti z mnohých chudobných slovenských rodín. Bol
aj výtvarne nadaný, sám namaľoval množstvo obrazov.