DOBRASEZONA

Noví majitelia na Muráni

Posledný majiteľ z rodu Koháryovcov nemal syna a tak manželstvom jeho jedinej dcéry Márie - Antónie s Ferdinandom Jurajom, kniežaťom Sasko-Coburským z Gothy v roku 1816 prechádza celý koháryovský majetok aj s hradom Muráň na rod Coburg-Koháry.

Coburgovci na muránskom panstve

Coburgovci boli stará nemecká protestantská kniežacia rodina, vetva saského rodu Vettinovcov. Zakladateľom rodu bol knieža Ernest (1675). Vládli v Sachsen–Coburg–Gothajskom kniežactve. Z  ich rodu pochádzajú štyri novodobé panovnícke rody: belgický, anglický, portugalský a bulharský. Patrili do neho napr. belgický kráľ Leopold II., portugalský kráľ Ferdinand August i manžel kráľovnej Viktórie v Anglicku Albert. Rod Coburgovcov sa dostal na Slovensko, keď sa Ferdinand Juraj August oženil s jedinou dcérou Antona Koháryho, Máriou Antóniou Gabrielou Koháryovou. Vyženil koháryovské majetky, tiahnuce sa od Slovenska cez Maďarsko až do Rakúska, čo bolo dokopy viac ako 80 000 hektárov. Na Slovensku získal panstvá Čabraď, Muráň a Sitno.

Coburgovci sa významne zaslúžili o rozvoj železiarstva na Slovensku. Železiarsky priemysel tu v 19. storočí ovládali dve silné šľachtické rodiny: Andrássyovci a Coburgovci. Tretím rozhodujúcim železiarskym subjektom  bol erárny železiarsky podnik v Hronci, na začiatku 19. storočia najväčší v Uhorsku. Železiarne v strede Slovenska vlastnila rodina Coburgovcov, väčšina z nich sa nachádzala na hornej časti rieky Hron.

Veľkolepá svadba , ktorá spojila coburgovský a koháryovský rod sa konala  2. januára 1816 v Dóme sv. Štefana vo Viedni.  Mária Antónia Gabriela Koháryová a Ferdinand Juraj Coburg sa zosobášili po krátkej známosti z lásky. Ich prvorodený syn Ferdinand sa v roku 1836 oženil s portugalskou kráľovnou Máriou II. da Glória; jeho kráľovský titul bol Don Fernando II. Po smrti otca  mladší syn Ferdinanda Juraja Augusta Coburga  August Ľudovít Viktor (1818 – 1881) získal rodinné majetky a oženil sa s francúzskou princeznou Klementínou Orleánskou (1817 – 1907). Narodilo sa im päť detí: prvé tri - Filip, Ľudovít August a Klotilda vo Francúzsku, Amália v nemeckom Coburgu. Najmladší syn, neskorší bulharský cár Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg sa narodil 26. februára 1861 vo  Viedni. Klotilda sa vydala za arcivojvodu Jozefa Habsburského, Amália za Maximiliána Bavorského (brata cisárovnej Sissi), August sa oženil s brazílskou princeznou Leopoldínou. V roku 1875 sa Filip Sachsen Coburg-Gotha v Bruseli oženil s belgickou princeznou Lujzou, dcérou belgického kráľa Leopolda.  Po smrti otca sa Filip stal fideikomisárom (správcom) rodinných majetkov. Jeho záľubami bolo hlavne cestovanie, numizmatika a poľovačky. Keď sa Lujzina sestra Štefánia vydala za Rudolfa Habsburského - následníka trónu, stali sa Coburgovci blízkymi príbuznými cisárskej rodiny. Filipovi a Lujze sa  narodili dve deti Dorothea a Leopold. Manželstvo Lujzy a Filipa Coburga nebolo šťastné a skonbčilo škandálom. V nešťastnom manželstve. Lujza sa zaujímala len o drahé toalety, šperky, klebety a venovala sa zábave. Koncom 19. storočia sa na plese zoznámila s mladým dôstojníkom Gejzom Mattasich-Keglevichom. Zaľúbila sa a doplatila na to stratou  spoločenského postavenia a dobrej povesti. V roku 1906 boli Filip a Lujza rozvedení.

Ferdinand Maximilian Karl Leopold Maria Coburg detstvo trávil striedavo v Paríži a vo Viedni. Vo Viedni žila rodina hlavne vo viedenskom coburgovskom paláci, ale i na panstve a zámku Ebenthal na Moravskom poli. Mal dvoch bratov a dve sestry. Dostal civilné aj vojenské vzdelanie vo Viedni. Po skončení štúdií nastúpil k armáde, kde pôsobil ako poručík 11. c. k. jazdeckého pluku a neskôr bol  nadporučíkom maďarského honvédskeho vojska. Keď bol v roku 1885 po porážke Turkov obnovený bulharský štát, Bulhari hľadali niekoho, kto by bol vhodný za bulharského kráľa. Dovtedajšie bulharské knieža Alexander Battenberg nezískal dostatočnú podporu.Nepodporil ho ani ruský cársky dvor,  preto v roku 1886 (1887) opustil krajinu. Rodina Coburgovcov spočiatku s návrhom, aby Ferdinand nastúpil na bulharský trón nesúhlasila, on  však pokračoval  v rokovaniach. Podmienil svoj nástup na trón súhlasom Ruska a Turecka. Vo svojich 26 rokoch tajne odišiel do Bulharska. 7. 6. 1887 vo Veľkom Tarnove prisahal na ústavu a ujal sa  vlády ako bulharský princ. V roku 1893 si  vzal za manželku Máriu Lujzu (1870 – 1899), princeznú bourbonsko–parmskú. Z manželstva sa narodili štyri deti: Boris (1894), Cyril (1895), Jevdokija (Eudoxia: 1898) a Nadežda (1899). Tesne po narodení Nadeždy v roku 1899 však jeho manželka, princezná Mária Lujza ako 29-ročná zomrela  Druhýkrát sa oženil v roku 1908 s Eleonórou von Reuss–Köstritz (1860 – 1917), ale aj ona zomrela po desiatich rokoch manželstva na zhubný nádor. Počas prvej svetovej vojny z  taktických dôvodov podpísal zmluvu s Nemeckom a jeho spojencami; Bulharsko sa tak  vo vojne bojovalo na strane Centrálnych mocností, ktoré boli porazené. V roku 1918 musel preto cár Ferdinadn Coburg  opustiť Bulharsko. Žil v exile, striedavo na majetkoch v Coburgu, vo Viedni a často pobýval na Slovensku -  vo Svätom Antone, v Antolskom kaštieli, v pôvodne poľovníckom zámku Coburgovcov na  Prednej Hore, na Muráni,  rád navštevoval aj Čabraď a Sitno. Ako súkromná osoba sa naplno mohol venovať svojim záľubám: botanike, cestovaniu, poľovníctvu a entomológii.

Následníkom bulharského trónu sa po Ferdinandovej abdikácii stal jeho syn Boris III., ktorý zomrel na  embóliu a zlyhanie srdca. Druhého  Ferdinandovho syna Kyrila zabili počas druhej svetovej vojny Rusi. Borisov syn Simeon II. bol korunovaný už ako šesťročný za bulharského cára, ale po II. svetovej vojne, keď sa Bulharsko dostalo pod vplyv ZSSR, musel emigrovať. Zdržiaval sa hlavne v Španielsku. Po skončení studenej vojny vrátil do Bulharska a po vyhratých voľbách sa v roku 2001 po víťazstve jeho politickej strany stal bulharským premiérom. 

Ferdinand Coburg bol zaujímavý a veľmi vzdelaný človek. Ovládal aktívne 17 jazykov. Bol rozporuplný panovník, dobrý diplomat, veľký cestovateľ a uznávaný prírodovedec, ktorý prednášal na významných európskych prírodovedných kongresoch (Londýn, Amsterdam, Berlín). Už ako mladý princ precestoval mnoho krajín Okrem Apeninského polostrova, Pyrenejí, bulharských pohorí Rila, Pirin, Rodopy, gréckej časti Trácie, našich Karpát a ďalších horských oblastí v Európe, navštívil i Južnú Ameriku a Afriku. Niekedy cestoval inkognito, pod  psedonymom Gróf Murányi. Zozbieral mnoho prírodovedného materiálu z botaniky, ornitológie entomológie – objavil druh motýľa (Dzerinkia cerisi Ferdinandi). Prírodovedné exponáty, ktoré priviezol z ciest tvorili základ expozícií múzeí v Sofii i Coburgu. Zaslúžil sa o založenie Nemeckej ornitologickej spoločnosti, prírodovedných múzeí, botanických, zoologických záhrad i vedeckých prírodovedných  inštitútov v Sofii a Coburgu,  založil Národné múzeum v Sofii, Morské akvárium vo Varne, Bulharskú archeologickú spoločnosť, podporoval mnohé iné prírodovedné spoločnosti a taktiež viaceré školy v Coburgu. V múzeu v Svätom Antone na Slovensku majú unikátny stolík,  ktorý osobne  pomaľoval  botanickými motívmi. Bol aj vášnivý poľovník - poľoval  najmä  v oblasti Spiša a Gemera - v okolí Muráňa, Hranovnice, Kráľovej Hole. Jeho poľovnícke trofeje zdobia dnes chodby svätoantonského kaštieľa, naopr. vzácne trofejovo upravené hlucháne. Zaujímala ho železnica – rád viedol i vlaky ako rušňovodič. Podporoval talentované deti z mnohých chudobných slovenských rodín.  Bol aj výtvarne nadaný, sám namaľoval množstvo obrazov.

Vytvořil dobrasezona v 29.09.2011 23:14:46 Stálý odkaz