« Úvod | BALADA O DREVE »

DIAGNÓZA



Ešte mám v zálohovanom blogu, ktorý čaká na svoj koniec, množstvo všelijakých výlevov. Už ma prestalo baviť sa v tom prehrabávať. Sú ich tam možno ešte desiatky, alebo nedajbože i stovky. Neviem, strácam prehľad. Keď som si ich teraz prechádzala, väčšina z nich spĺňala všetky znaky produktov grafománie: pôsobili na mňa naozaj ako nezmyselné, nesúvisé zhluky slov, patetické a moralizujúce banálne táraniny, ktoré sa chcú hrať na niečo, čo nie sú.

Prvé príznaky tejto mojej chorobnej túžby sa asi objavii už v ranom detstve, keď som aj sama sebe predstierala, že píšem, hoci som ešte nepoznala abecedu. Čarbala som atramentovou ceruzou po okrajoch kníh a na všetky voľné plochy papiera, na ktoré som natrafila a uverila som, že to vyzerá presvedčivo. Dokonca som to za sebou dokázala plynulo prečítať. To je jedna z mála živých spomienok, ktoré mi utkveli v mojej inak hroznej pamäti. My, garfomani, vraj takto realizujeme svoje predstavy a túžbu po vyjadrení svojej existencie - ale na rozdiel od nadaných spisovateľov na pochybnej úrovni. A ak našu chorobu sprevádza aj chorobná túžba po uverejňovaní svojich početných a rozsiahlych ,,literárnych“ výtvorov, dnes si už môžeme jednoducho založiť blog – alebo aj viac blogov. Takže tak je to. Veziem sa v tom. Je to ako závislosť na automatoch alebo nakupovaní... Človek tomu nedokáže odolať. Keď to na neho príde – a má to nutkanie takmer neustále – neubráni sa. Aj keby mal zmeškať čokoľvek akokoľvek dôležité pre svoju reálnu existenciu.

V tejto vzácnej svetlej chvíľke túto rubriku radšej uzavriem, aby som si to už zajtra, či vlastne dnes, keď sa mi tie veci v blogu odsúdenom na zánik prestanú zdať také stupídne ako teraz v noci, nerozmyslela a nepokračovala v ich kopírovaní. Nemám síce dosť guráže kliknúť okamžite na vymazať, lebo to by bolo ako zbaviť sa plných skríň nenositeľných vecí nazhromaždených počas záchvatov nakupovania. A to nejde len tak s ľahkým srdcom; niečo ma to predsa len stálo, i keď bola na tom zľava a čoskoro bolo jasné, že nič z toho poriadne nesedí a nevyzerá tak, aby sa v tom dalo vyjsť na ulicu...

Ani neviem, či je to taká strašná choroba, že by som si ju mala liečiť. Možno ani nie je nebezpečná. I keď ktovie, či sa raz neupíšem k smrti.

 

 

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se