« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

OFF - LINE


TAK PREDSA ...


... ešte vo svojom blogu, ktorý zanikne koncom tohto roku natrafím z času na čas na zopár vecí, ktoré by som z tých vriec na odpadky hádam zase i vybrala a na jednu - dve sezóny si ich ešte uskladnila... možno sa niekomu na niečo zídu ...

14.08.2008 17:35 


KÝM SOM ON LINE

 

Zase trochu vypínam a potrebujem preladiť. Už toho nemám veľa, ale tak ako sa robota ťažko rozbieha, nie a nie ju dotlačiť do konca. Mám toho už ozaj málo, a keby ma to tak neotravovalo, mala by som to tak o dve hodiny hotové. Aspoň že som sa zatiaľ zubami - nechtami ubránila povstaniu Juraja I. Rákocziho, to by som pred Satmárskym mierom dnes neskončila.

Natrafila som na you tube na peknú verziu známej pesničky a spomenula som si pritom na ten polnočný rozhovor s jedným z tých nickov, čo nemajú nachatovaných viac ako pár minút a z ničoho - nič oslovia človeka - teda, ,,nicka" - v miestnosti, kde je úplne sám. Možno to bol niekto, koho poznám pod inou prezývkou, je mi to jedno, nick bol neznámy a tak som s ním hovorila, ako keby sme sa videli prvý raz. Obávam sa, že najmä ak sa takto zašijem, lebo sa mi nechce chatovo drístať a zároveň potrebujem pocit, že nie som s tým, čo ma práve trápi celkom sama, pokračujem vo svojich vnútorných monológoch aj ,,nahlas," ak sa niekto dopustí takého omylu, že ma náhodou osloví. Neveľmi dbám o niečiu osnovu a myšlienky mi bežia hlavou bez ohľadu na ňu.

Pri tej piesni sa mi najprv v hlave zjavila myšlienka o tom, že život je neskutočne krásny. Len to uprostred tej šedivej reality bežne nebadáme. O tom sme včera okrem iného hovorili s tým podľa nachatových hodín chatovým greenhornom. Ako tak kolobežkujem po tom internete, stretávam sa všade s kultom smrti - nesmierne sa to medzi mladými rozmohlo. Pamätám si, že aj ja som svoje neskoré detstvo a ranú mladosť strávila v starom cintoríne. Vtedy ešte stáli krásne kované ohrádky okolo rodinných hrobov, aj mramorové obelisky miestnej honorácie. A ani rodinné krypty uhorskej nobility a slovenských národovcov neboli vykradnuté a zdevastované.V poslednom štádiu nivočenia toho cintorína zmizli všetky železné artefakty, a to sme mesto stáročnej kováčskej tradície, a tie kríže a ostatné kováčske práce mali umeleckú a historickú hodnotu. A hlavne boli aj z rúk ľudí, s ktorými som pokrvne spojená, i keď o nich a o ich osudoch nič konkrétneho neviem. Krypty dorazili potom tí čo sa hrajú na novodobých vampírov a hroby nižšej spoločenskej vrstvy pozvracali miestni narkomani a premenili ich na plastové smetisko. Raz som po nich vyčistila to, čo zostalo po skínskych nájazdoch z opraveného židovského cintorína.

Zahrávať sa s tajomstvom nebytia je pre zvedavého mladého človeka asi prirodzené. Ale mne sa zdá, ako keby tie decká v tom nejako uviazli. Pripomína mi to tú Singerovu poviedku, v ktorej chlapci chceli vystrašiť kamarátov, ale zábava sa zmenila na krutú tragikomédiu, pri ktorej šlo o život. Neviem, čím to je, že tí mladí sa nechajú tak očarúvať tými mystickými temnými silami a sú takí svetloplachí. Možno nedôverujú životu, a radšej o ňom ani nesnívajú, keď naokolo vidia iba všeobecné sklamanie a zatrpknutosť. Život môže byť a býva naozaj skúpy na šťastné okamihy a bývajú vykúpené trápením. Niekto ho i nezaslúžene okúsi viac, než môže človek vôbec uniesť - a napriek tomu kdesi naberie silu a dokáže aj nemožné. Pretože ľudia, aj keď šomrú na svoj osud, majú v sebe tú skrytú lásku k životu. Nie vždy o nej vedia, ale je to ona, ktorá ich z ničoho nič zrazu vymrští na hladinu, aby sa znovu mohli zhlboka nadýchnuť.

Čím menej času mám, tým som zmierenejšia, že raz nebudem. Ten môj spolubesedník tomu veľmi neveril, ale je to tak. Mysľou ten čas, čo mi zostáva viem preklenúť v mizivom zlomku sekundy. Čokoľvek ,,dôležitého" by som medzitým získala, vymaže sa to jediným ťuknutím - delete a hotovo. Nebytie si už uvedomovať nebudem. A tak dovtedy, kým mám vedomie, chcem spoznávať tajomstvo bytia. Využiť tú jedinečnú šancu, ktorú som na to dostala. A hoci je to neraz bolestivé poznanie, viem, že tým musím prejsť, aby som sa niečo dozvedela. Neviem presne načo mi to bude. Teší ma už to samotné poznávanie života.


28.03.2010 12:23

ŠKREČKOVANIE

Vyberám na jeseň odložené veci a odkladám zimné oblečenie. Zase mám tých handier nejako viac ako vlani, hoci každý rok sa prinútim niečo vyhodiť. Aj na jeseň som výmenou sezónneho oblečenia zabila kopu času. Najdlhšie mi trvá rozhodovanie, čo odložiť a čo nechať ležať tam, kde bolo, lebo si to aj tak nikdy neoblečiem. Strčím krámy na vyhodenie do vreca a potom ich odtiaľ zas vytiahnem. A niekoľkokrát potom ešte dookola. Buď mi je ich ľúto, pretože som ich mala rada, alebo mi niečo pripomínajú. Mám skoro pocit, ako keby som tým odpisovala časti svojho života. Nuž čo, minulosť je už raz aj tak na odpis, nepomôžem si. Už však nedokážem s takým pomerne ľahkým srdcom v jedinom okamihu páliť mosty ako kedysi.

Tak som chodila sem a tam so svetrami, ktoré plietla mama. Mala také obdobie -  asi súvislelo s vnúčatami. Vypracovala sa od prvej nepodarenej rybičky vpletenej do pulóvrika prvého vnuka až na vrchol štrikovacej zručnosti. Vyhodila som tých svetrov už tucty. Zo štyroch detí ich teda bolo ! Bola som zvyknutá dlho na tom oblečení šetriť. Jednak ho bolo dosť ťažko dostať v prijateľnej cene, a jednak som musela myslieť na zadné kolieska - na tých, ktorých bolo treba istiť. Teraz by som sa už tak nebála, už by si nejako poradili aj bezo mňa, keby sa niečo stalo, napr. keby som z nejakého dôvodu prišla o svoj pravidelný príjem zo závislej činnosti.

Pri sledovaní jednej nedávnej TV besedy s odborníkmi z jedného tunajšieho špecializovaného psychiatrického ústavu som si uvedomila, že s tým mojím nakupovaním v rôznych výpredajoch a sekáčoch musím ozaj prestať. Vlastne som mala podozrenie, že mi v tomto smere šibe už skôr. Lenže, rozkáž si, keď to je skoro jediný dostupný spôsob, ako si náhradným spôsobom uspokojiť svoje neuspokojené potlačované potreby. A keď po voľnej hodine pribehnú kolegyne s plnými taškami a skúšajú si o päťdedsiat percent zlacnené tričko, alebo sukňu, ktorá by sa mi práve zišla a za takú skvelú cenu ju možno tak skoro nezoženiem. Alebo nabudúce nebudem mať ani na takú nehorázne lacnú. 

Správne som sa na túto nakupovaciu hystériu dívala predtým ako na číre bláznovstvo a preto som sa ani nemala vo svojich pracovných kolektívoch dôvod zapájať do spoločenskej konverzácie. Záhradkárenie, rekonštrukcie bytov a ich vybavenie inventárom z domácich  potrieb, alebo recepty na pracné kulinárske špeciality ma nezaujímajú ani teraz. Ale v zhromažďovaní tých handier som preskočila ešte aj moju tetu, ktorá tomu podľahla, keď boli na východe v móde plisované tesilové sukne a krilanové pulóvre. Sukne mala snáď vo všetkých odtieňoch čiernej, sivej a tmavomodrej a pulóvre hýrili všetkými farbami, od jedovato ružovej, až po jedovatozelenú. Neviem, koľko ich mala, ale keď som v paradnej chyži videla tie natrieskané skrine, chodila mi po rozume tá pesnička Deväťdesiat sukien mala... Pokladala som to za čudáctvo. Do práce na družstve aj tak chodila stále dookola v tých istých súčastiach niekdajšieho kroja, mimochodom, oveľa vkusnejších, a okolo gazdovstva nosila tiež staré veci, praktickejšie. Tie pulóvre a plisované sukne, na ktoré sa spotrebovali metre látky, si určite všetky v nedeľu do kostola obliecť nestihla. Tak ako ja tie hŕby svojich akciových a sekáčovýách, zdanlivo výhodných úlovkov. Niektoré som napokon s ťažkým srdcom, ale predsa, napchala do tých vriec, ktoré sú určené do kontajnera. A teraz musím rýchlo zabudnúť, čo tam všetko je, lebo to pôjdem ešte odtiaľ povyberať.

Je užitočné pravidelne odkladať sezónne oblečenie a vyberať ho z nástavcov, do ktorých bolo napchaté cez zimu alebo počas leta. Najmä po zime je to veľmi poučné, pretože okrem iného si človek uvedomí, akú má o sebe falošnú predstavu. Ja som si takto uvedomila, že si  mám prestať nahovárať, že by som sa vošla do toho istého trička či rifiel ako pred dvoma rokmi, a už ani tie spred roka nezodpovedajú mojej skutočnej veľkosti. A to si pripadám štíhlejšia ako vlani a pripúšťala som si len pár cm nárastu objemu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, keď som nosila veci, ktoré mi teraz pripadajú ako z detského šatníka. Tie putujú späť do nástavcov, pretože toto leto nemám šancu sa až natoľko scvrknúťť. Možno až sa rozvinie osteoporóza a dôjde k radikálnejšiemu úbytku svalovej hmoty. Konečne, z dôchodku si aj tak už nič na seba nekúpim.

Okrem iných takmer nesplniteľných záväzkov som si teraz pevne predsavzala, že nevkročím od tejto chvíle prinajmenšom do jesene do žiadneho obchodu s oblečením. Sekáče a výpredaje sú odteraz pre mňa zakázaná zóna. Abstinenčné príznaky pri odvykaní od zmrzlín, nanukov a iných lahôdok, ktoré som požierala v zime ( a preto som tak dopadla ) mi trvali týždeň. Ešte sú tu cigarety, o ktoré môžem zoškrtať zbytočné výdavky. A už ma vyhlásia za svätú.

Tak a teraz sa idem pustiť do ďalších vriec. Uvidíme, čo tam nájdeme...


20.03.2010 19:26 

LEBO GÁDŽO MÁ...

Pojmy sú znaky, do ktorých je vložený nejaký obsah. Často sa stáva, že ten istý znak sa používa pre rôzne obsahy. Tie sú subjektívne a závisia od poznávajúceho subjektu. Poznávajúce subjekty sa líšia úrovňou svojho poznania, jeho hĺbkou a šírkou. Každý človek má odlišný spôsob vnímania, inak si spája veci do súvislostí, vytvára si iné predstavy o poznávaných objektoch, ktoré potom označí tým istým pojmom, ktorým niekto iný označí svoju vlastnú a niekedy aj protirečivú predstavu.

Tak sa napríklad individuálne slovo kapitalizmus môže zamieňať za slovo demokracia, hoci nie vždy musia mať niečo spoločné. Podobne ako slovo tyrania resp. diktatúra a krutovláda. Skupina, národ, štát si už v staroveku volil tyrana, diktátora, keď sa ocitol v situácii ohrozenia. Ľudia vtedy pociťovali potrebu silného vodcu, ktorý by odstránil neporiadok a vnútorné rozpory, pretože, ako hovorí historická skúsenosť, v jednote je sila. Tam, kde prevládli skupinové a osobné záujmy, vyostrili sa konkurenčné vzťahy a spory a prebiehali vnútorné boje, nastala anarchia a nakoniec rozvrat, ktorý umožnil, aby sa krajina mohla stať ľahkou korisťou vonkajších nepriateľov. Alebo aby ju zrazila na kolená prírodná katastrofa. Nie každý tyran bol bezcharakterné, neľudské krvilačné monštrum. Niektorí autokrati priniesli svojej krajine aj hospodársku prosperitu, spoločenský pokrok a spravodlivejšie pomery, než tomu bolo v dobe, keď vládla demokracia, ktorá sa nakoniec zvrhla len na takzvanú demokraciu. Diktátorov často nakoniec zabila ich neobmedzená moc : to muselo byť obrovské bremeno, ktoré len tak ľahko niekto neunesie. Slabší jedinci sa z toho môžu aj zblázniť. Ďalších zabije závisť tých, ktorým museli i násilne brániť, aby sa k moci nedostali. Len niektorí umreli v posteli, a aj tí boli asi otrávení : ak nie jedom, potom tým všetkým, čoho museli byť v zákulisí boja o udržanie svojej pozície účastníkmi a svedkami.

Kapitalizmus je označenie pre typ ekonomicko – spoločenského systému. Obsahom tohto pojmu je charakteristika hlavných zdrojov obživy, bohatstva a moci, podstatných znakov výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby, ekonomických a spoločenských vzťahov. Demokracia je len jeden zo spôsobov usporiadania týchto vzťahov a týka sa politického systému. Kapitalizmus sám osebe nemá v každej dobe a na každom mieste rovnakú podobu, nie vždy si pod ním možno predstavovať rovnako liberálny politický systém s rovnakým dôrazom na slobodu jednotlivca a nezasahovanie štátu do jeho osobnej slobody.  Ale niektorí tento pojem používajú ľubovoľne ako synonymum čo najväčšej miery liberalizmu, a navyše predpokladajú určité zákonité správanie ľudí, podobne ako to predvídali komunisti,  myslia si, že väčšina sa za plánovitého vytvorenia vhodných vonkajších podmienok bude správať v súlade s ich konštrukciami. Kam s tými, ktorí sa takto správať nebudú, nepovedia. Väzenia sú finančne náročné pre štátny rozpočet a nehostinné neobývané planiny na izoláciu nežiaducich živlov, neschopných alebo neochotných prispôsobiť sa, ktoré by boli oddelené prírodnými prekážkami od sporiadaných a zodpovedných občanov, v našich malých krajinách nemáme. No napr. pri industrializácii Sovietskeho zväzu zohrali významnú úlohu gulagy. To by mohlo byť riešenie? IG - Farben alebo Krupp boli kapitalistické monopoly a národný socializmus sa mal týkať len árijských Nemcov, stotožnených so štátnym režimom a ideológiou, a im oddaných. Tí by boli odmenení za svoju rasovú čistotu, podmieňujúcu žiaduce morálne vlastnosti, príslušným nadradeným postavením a blahobytom. S nelojálnymi a menejcennými do pracovných lágrov, koncentrákov a vyhladzovacích táborov ! Aj to by mohlo byť riešenie ? Asi mám zmätok v tých pojmoch, lebo naozaj nechápem, ako si tí, čo volajú po eliminácii skupín obyvateľstva, závislých od dobročinnosti spoločnosti, predstavujú sociálnu spravodlivosť v triedne rozdelenej kapitalistickej spoločnosti. A ako chcú túto závislosť odstrániť šmahom čarovného prútika. Navyše v kapitalistickej postindustriálnej spoločnosti, ktorá je charakteristická tým, čo azda nemôžu popierať, že sa z nej vytráca stredná vrstva. Ľudí na svete je čoraz viac a zdrojov čoraz menej. Nadôvažok, ak si už raz niekto navykne na vyššiu životnú úroveň a jej výhody, tak ľahko sa jej nevzdá, naopak, bude sa snažiť ( čo je motivačným základom úspešného kapitalistického podnikania ) svoje zisky si ešte navýšiť. Zisk - hlavný cieľ kapitalistického ekonomického systému - sa delí čoraz nerovnomernejšie a len medzi tých, ktorí majú tú moc uchmatnúť si z neho čo najviac na úkor ostatných. Keby sa s nimi mali deliť, oberali by sa o motiváciu, a tá stojí na peniazoch, za ktoré sa dajú kúpiť informácie, vedomosti a technológie, ktoré sú zdrojom ďalšieho zisku. Chudobných delí od nich množstvo bariér a je nepravdepodobné, že by sa im nejako hromadne mohlo podariť ich prekonať len na základe vlastného chcenia a snahy a bez toho, aby sa tí najschopnejší dobrovoľne trochu uskromnili a aby predpoklady potrebné pre úspech mohli získať aj tí nateraz zneschopnení. Spoločnosť a jej organizačná forma, štát, v záujme  sebazáchovy musí nejako zabrániť výbuchu rastúceho napätia medzi tými, ktorí nemajú nič, a tými, čo zas majú všetko... a ktorým preto možno násilím vziať (ako mi úprimne povedal jeden skoro negramotný rómsky mladík, keď som sa opýtala, prečo Rómovia kradnú gádžom : ,,Lebo gádžo má!“ ). A štát tomu môže zabrániť v zásade dvojako  - násilím, alebo prerozdelením zisku. Problém je, že pri redistribúcii značná časť tých prostriedkov ostáva vo vreckách prerozdeľovačov a ich komplicov a tam, kam by sa mali nasmerovať, aby sa zlepšila situácia chudobných sa pomoc nedostane. A zvyšok peňazí, čo sa tam dostane, sa vyplytvá na okamžitú a neúčelnú spotrebu. Druhý spôsob si účinne vyskúšali absolutistické a nedemokratické diktátorské režimy, ktoré sa opierali o ,,ľud“. Dali mu chlieb a hry, aby dal pokoj. A aby sa oň mohli oprieť, keby hrozilo, že by si niektorý z tých iných mocných brúsil zuby na rozhodujúce postavenie. Absolutistickí monarchovia v stredoveku držali magnátov nakrátko a boli štedrí k mestám a drobnej šľachte, fašisti podplatili národ zoštátneným židovským majetkom, podobne sa zavďačovali ,,širokým pracujúcim masám“ komunisti a potom sa udržiavali pri moci rovnostárstvom. A aj keď si boli všetci rovní a niektorí ešte rovnejší, predsa len tak neklali oči priepastné rozdiely a očividná bieda veľkej časti populácie v kontraste s bohapustým plytvaním malej skupinky boháčov. Bol tiež rozdiel v ideologickej náplni výchovy občana, keď sa do popredia nestavali potreby a záujmy jednotlivca, ale celku. Cieľ svätil prostriedky - a keď sa rúbal les, lietali triesky. V mene vyššieho cieľa – blaha väčšiny – dochádzalo aj k ,,chybám a omylom“.

Kapitalizmus dnešného typu a demokracia, chápaná ako vzájomná vyváženosť práv a povinností jednotlivcov, ako sloboda jedného, ktorá siaha po slobodu druhého, ako rovnosť  šancí, ktorú je povinný vytvárať štát, mi akosi nejdú dohromady. Nevidím nikde, že by všetci mali rovnaké práva a povinnosti, že by si boli rovní pred zákonom a mali istotu, že si svoje práva vymôžu, ani to, že by sa všetci mohli slobodne rozhodovať, pretože mnohým v tom bránia ekonomické prekážky, ktoré sú základom ich sociokultúrneho znevýhodnenia. Všade bije do očí nerovnosť šancí, nezaslúžené výsady, všetky možné podoby korupcie a klientelizmu. A všetko to zaštítené cynicky vyznievajúcou ideologickou doktrínou individualizmu a utilitarizmu. Prosperujúci jednotlivec a jeho rodina znamená údajne prosperujúcu spoločnosť. Asi ako u nás všelijakí tí chruňovia a ich rodiny typu Majského a podobných celebrít s gýčovitými portrétmi otca – zakladateľa v zlatých rámoch pod parohami z dvanástoráka. Žijú podľa filozofie, ktorej základným postulátom je : ,,Po mne potopa“, dôležitý je pre nich len ich osobný prospech a ani najmenej sa nezaujímajú o problémy spoločnosti, ktoré s nimi priamo, teraz a tu, nesúvisia. Nechávajú si šiť na objednávku zákony na mieru, naoko  v súlade ,,s medzinárodným štandardom ľudských práv“, o ktoré v skutočnosti nestoja. Okrem tých vlastných. Deformované predstavy o demokracii uplatnené v praxi vyniesli na posty strážcov zákona takých, ktorí sú v skutočnosti jeho výsmechom. Oproti bezmedznej slobode niektorých jednotlivcov stojí nesloboda znevoľnenej väčšiny, závislej od ich zvôle a rozmaru. Jediné, čo ľud, ktorý údajne vládne, môže, je drmoliť si svoje názory, vyrozprávať sa dosýta – ale potom, keď príde na lámanie chleba, držať hubu a krok.  

Nie som nijaká politologička, aby som tu mohla mudrovať o vhodných spôsoboch nastolenia spoločenskej spravodlivosti a navrhovať opatrenia, ktoré by eliminovali príživníctvo a okrádanie a zneužívanie jedných druhými. Zrejme vždy existovali a budú existovať jednotlivci a skupiny, ktoré budú parazitovať na tých ostatných. Zdá sa mi, že pomaly dospievame k situácii, keď – či už tá hŕstka ,,hore“ alebo tí ,,dolu“  - nebudú mať na kom parazitovať. Ale ak parazit zožerie svojho hostiteľa, z čoho bude žiť potom?

Chcelo by to nejaký optimistický záver s východiskom. Že by ním mohli byť demokratické voľby? Možno. Ak by neskončili ako tie, po ktorých sa dostali k moci tí, ktorí sľubovali jednoduché riešenia v tridsiatych rokoch minulého storočia. Mám dojem, že toto nebezpečenstvo trvá.

 

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se