« Úvod | O ĽUDSKOM ÚDELE »

PROTI TME NEMÔŽEŠ BOJOVAŤ

  ,,Nemôžete  ma zabiť v srdciach miliónov.“ 


https://janica9.wordpress.com/2012/12/16/historicky-projev-muammara-kaddafiho-na-valnem-shromazdeni-osn-23-zari-2009/

tuareg





Za vlády Muammara Kaddáfího sa Lýbia z jednej z najchudobnejších krajín vo svete stala najprosperujúcejšou v Afrike, prosperujúcejšou, než krajiny ako Brazília, Rusko, Saudská Arábia. Kaddáfí bol diktátor, tyran, východný despota, pričom všetky tieto slová nemusia mať iba zlovestný význam. Nenávisť voči Kaddáfímu médiá vyvolávali okrem iného aj tvrdením, že si privlastnil obrovské bohatstvo krajiny, ktorej neobmedzene vládol. Denník Los Angeles Times napísal s odvolaním sa na predstaviteľov líbyjskej povstaleckej vlády, že Muammar Kaddáfí mal na účtoch, v investíciách či nehnuteľnostiach po celom svete viac ako 200 miliárd dolárov. Len Američania vo februári zastavili líbyjské vládne fondy v hodnote 37 miliárd, podobne vysokú sumu našli aj v Európe. Magazín Forbes reagoval na článok Los Angeles Times tým, že v prípade diktátorov a kráľov ,,hranica medzi osobným a štátnym často neexistuje,“ väčšina bohatstva išla do zahraničia v mene režimu a inštitúcií ako centrálna banka či Líbyjský investičný úrad, hoci na druhej strane Kaddáfí a jeho rodina sa mohla k prostriedkom kedykoľvek dostať a ľubovoľne ich použiť.

Kaddáfí podľa svojich výrokov neveril, že dobrú správu vecí verejných zaručia len pravidelné voľby a pravidelné striedanie sa pri moci. Vyjadroval sa proti západnému multistraníckemu systému, označoval voľby za komédiu a hovoril, že už aj u západnej inteligencie vyvoláva táto falošná demokracia pocit znechutenia (2007). Zdôrazňoval, že podstatné je, komu skutočne patrí vláda v krajine – a v jeho džamahíriji patrila podľa neho líbyjskému ľudu, ktorého bohatstvo on chránil pred cudzincami, čo si naň brúsili zuby a chceli ho rozkradnúť. Viacerí teraz predpovedajú, že s vládou Kaddáfího skončili pre lýbijský ľud aj všetky doterajšie výhody sociálneho štátu, ktorý on preň počas svojej 42 ročnej vlády vybudoval:

 

  • elektrina zadarmo pre všetkých občanov
  • bezúročné pôžičky v štátnych bankách
  • pomoc mladým rodinám - príspevok štátu pre novomanželov vo výške 60.000 dinárov (50.000 USD),určený na zaobstaranie si bývania (vlastné bývanie bolo považované za ľudské právo – každý mal naň nárok)
  • vzdelávanie a lekárska starostlivosť zadarmo (pred Kaddáfím bola len  25% Líbyjčanov gramotných, dnes 83%, 25% Líbyjčanov dosiahlo vysokoškolské vzdelanie)
  • úmrtnosť novorodencov sa znížila desaťnásobne a bola najnižšia spomedzi všetkých afrických krajín, priemerná dĺžka života sa zvýšila z 57 na 77 rokov
  • osoba, ktorá sa chcela venovať poľnohospodárstvu, dostala pôdu, poľnohospodársku techniku, semená na pestovanie, dobytok zdarma, aby mohla začať s farmárčením
  • Líbyjčania, ktorí doma nenašli potrebné podmienky pre vzdelanie v zvolenej profesii alebo podmienky pre liečbu svojho ochorenia,  mohli ísť študovať alebo sa ísť liečiť do zahraničia, pričom štát platil nielen samotné štúdium a náklady na liečenie, ale aj hradil vo výške 2300 (2300 dolárov) mesačne ubytovanie v zahraničí a poplatky za požičiavanie áut
  • ak občan Líbye nemohol nájsť zamestnanie po ukončení štúdia, štát mu poskytoval podporu vo výške priemerného platu v jeho profesii, a to po dobu, kým si nenašiel zamestnanie
  • podiely z predaja líbyjskej ropy išli priamo na bankové účty všetkých Líbyjcov
  • pri narodení dieťaťa dostala žena príspevok vo výške US $ 5,000
  • potraviny boli dotované štátom - ceny základných potravín zanedbateľné
  • Muammar Kaddáfí vybudoval najväčší vodný projekt, "Veľkú umelú rieku",  na zabezpečenie pitnej vody pre viaceré štáty
  • ak si občan Líbye kúpil auto, štát mu dal dotáciu vo výške  50% hodnoty vozidla
  • cena benzínu v Líbyi  bola  $ 0,14 na liter
  • Líbya nemala žiadne dlhy – naopak, mala prebytky ; počas prevratu bolo zmrazených v bankách po celom svete 150 miliárd dolárov, ktoré jej patrili



Často sa v západných médiách zdôrazňuje, že Kaddáfí podporoval teroristické hnutia a bratovražedné boje v Afrike, ale nikde som sa nedočítala to, čo som sa dočítala v blogu jednej africkej dievčiny, že keď Bill Clinton navštívil konečne nezávislú a od apartheidu oslobodenú Južnú Afriku a pri tej príležitosti kritizoval Kaddáfího Líbyu, Mandela sa ohradil voči kritike ľudí, ,,ktorí nám pomohli v našich najtemnejších časoch.“ Pri lynčovaní líbyjského vodcu povstalci so zvrátenosťou bezcitných psychopatických vrahov zdokumentovali svojimi mobilmi svoje ,,hrdinské počínanie,“ pričom zblízka  zaznamenávali výraz utrpenia a zdesenia na jeho tvári. Teraz v súlade s ,,princípom prezumpcie neviny“ západné médiá píšu a hovoria , že  okolnosti úmrtia Kaddáfího  budú dodatočne vyšetrené a vrahovia v prípade, že by im bola dokázaná vina, spravodlivo potrestaní.

NTC, ktorá tiež nemá ani tušenia, ako presne došlo k zavraždeniu Kaddáfího, vyjadruje ľútosť nad jeho vraždou. Líbyjskí nezávislí lekári vykonali pitvu a dospeli k objektívnym záverom, že Kaddáfího zabila guľka do hlavy. A samozrejme, že sa objavili indície a tvrdenia, že vražedná guľka pochádzala zo zbrane Kaddáfího človeka, a nie zo zbrane povstalcov. Rusko ústami Putina je len znechutené pretriasaním Kaddáfího smrti v médiách, nie jeho mučením a ponižovaním. Ruskému premiérovi pripadajú ako nemorálne iba detailné zábery na krvavé zúčtovanie s diktátorom. ,,Takmer celá Kaddáfího rodina je zabitá. Jeho telo ukazujú na všetkých svetových kanáloch. Nemôžete sa na to pozerať bez znechutenia,“ povedal. ,,Ukazujú skrvaveného muža, zraneného, stále živého ale bitého na smrť. A rozťahajú to po všade po obrazovkách.“

Podľa Amnesty International je trest smrti urážkou ľudskej dôstojnosti, popiera možnosť rehabilitácie a vyrovnania, zamedzuje možnosti nezjednodušene riešiť komplexné ľudské problémy a priniesť vysvetlenia, ktoré by mohli prispieť k nájdeniu pozitívnych stratégií ich riešenia, predlžuje utrpenie blízkym obete  a odsúdeného, je príznakom kultúry násilia, ale neprispieva k jej zmene. Organizácie bojujúce za ľudské práva sa iba domnievajú, že v prípade usmrtenia líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího mohlo ísť o porušenie jeho ľudských práv, že bol možno mučený a bola na ňom vykonaná mimosúdna poprava, teda lynč. Teda, nie sú si tým celkom isté, a to ani po zhliadnutí množstva videozáznamov a po chvastavých vyhláseniach jeho vrahov, popisujúcich posledné minúty diktátora, despotu, tyrana. Naproti tomu ten vysmievaný 84-ročný dôchodca Fidel, ktorého na čele Kuby vystriedal jeho brat Raul, má v celej záležitosti celkom jasno. Vo svojich úvahách k situácii v Líbyii zdôraznil, že Lýbia je suverénny štát a člen Hnutia nezúčastnených krajín a Západ a NATO zasiahli protiprávne do jej vnútorných záležitostí. NATO označil za ,,brutálnu vojenskú alianciu“ a za najzradnejší nástroj represie v dejinách ľudstva, ktorý do pádu Železnej opony predstieral, že príčinou jeho vzniku bola hrozba  zo strany ZSSR a po jeho rozpade mal teda stratiť opodstatnenie... ,,Mne je úplne jasné, že vláda Spojených štátov nemá záujem o mier v Líbyi," povedal. Podľa neho si Washington objednal u NATO inváziu do Lýbie v súlade so svojimi ropnými záujmami a nebude váhať napadnúť prostredníctvom tohto svojho represívneho nástroja bohaté krajiny. Z hľadiska Fidela Castra Kaddáfí viedol veľký boj a snažil sa viesť dialóg, brániť celistvosť krajiny. (Okrem Castra Kaddáfího v regióne podporovali  venezuelský prezident Hugo Chavez prezident Nikaragui Daniel Ortega.) Castro jednoznačne odsúdil vraždu Muammara Kaddáfího ozbrojenými rebelmi a zaobchádzanie s jeho mŕtvym telom ako s vojnovou trofejou ako porušenie najzákladnejších princípov morálky a moslimskej či akejkoľvej inej viery na celom svete.

Generálporučík Charles Bouchard, ktorý viedol operácie NATO v Líbyii síce vyhlásil, že jej už v zásade ,,nehrozia útoky Kaddáfího prívržencov a jej dočasné orgány sú schopné zvládnuť takú hrozbu“ a NATO, ktorého letecké sily uskutočnili od 31. marca približne 9600 náletov, pri ktorých zničili okolo 5900 cieľov, opúšťa krajinu, ale víťazní povstalci, vyzývajúci na organizovanie novej armády, majú zjavne obavy. Vedia, že odstránením  Muammara Kaddáfího nie je koniec. Očakáva sa, že po odchode interventov bude vojna pokračovať, možno i celé roky - tak ako v Afganistane. Tvrdilo sa síce, že syn Muammara Kaddáfího Sajf el-Islam je pripravený odovzdať sa do rúk Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu, aby mohol byť súdený za zločiny proti ľudskosti, z ktorých je obviňovaný, avšak podľa spravodajských internetových stránok ,,Seven Days News“ Sajf tieto informácie vo svojich listoch opakovane vyvrátil. Neverí, po tom, čo sa udialo doteraz, v nestrannosť a spravodlivosť takéhoto súdu. A niet sa čo čudovať. V blogoch tých, ktorí majú k Líbyi bližšie ako my a vidia veci inak, než západné médiá, ktoré ovplyvňujú naše pohľady, autori píšu, že všeľudové povstanie proti Kaddáfímu je nehorázna lož, že mal naopak masovú podporu líbyjského obyvateľstva a že to skôr bolo ozbrojené povstanie, osnované Parížom a ďalšími západnými mocnosťami, USA a Veľkou Britániou. Za jeho úspech sa zaručili zbrane hromadného ničenia krajín s 500 miliónov obyvateľmi, ktoré stáli proti 6,5 miliónovej krajine. 

Kaddáfího verní spojenci Tuarégovia, na území ktorých sa nachádza i urán, zvolali vraj generálny kongres, kde sa rozhodli bojovať ďalej za svoju krajinu - za Líbyu. Obyvatelia Syrty, kde sa odohrala masakra zajatcov Kaddáfího strany s rukami zviazanými za chrbtom, ktorých väčšina utiekla z mesta v čase útokov, sa vracajú do svojich domovov vyrabovaných povstalcami, aby pochovali svojich mŕtvych a tiež chystajú pomstu. Šéf misie OSN v Líbyi Ian Martin vyhlásil pred  Bezpečnostnou radou OSN počas úvodného zasadnutia v New Yorku, že zabíjanie nepriateľov povstaleckými vojakmi sa v Syrte dialo proti príkazom dočasnej vlády - Prechodnej národnej rady (NTC). K rabovaniu a zabíjaniu dochádza aj inde  – napr. v Tripolise šesť zlodejov zabil s pomocou brata príslušník kmeňa Varfalla, majiteľ obchodu  s elektronikou, ktorého ozbrojení útočníci chceli vyrabovať. V meste Bani Walid znova zaviala zelená vlajka bývalého režimu a po zastavení bombardovania NATO sa tam už údajne nijaký z rebelov neodváži. Obyvatelia miest, ktoré stoja za Kaddáfím sa podľa správ zo zdrojov nepodliehajúcich nadšeniu prozápadných médií z mimoriadne úspešnej operácie NATO pripravujú na boj.

Na ruských internetových stránkach sa mobilizujú radikálni odporcovia Západu a NATO. Možno tam nájsť rady pre tých, ktorí by sa rozhodli ako dobrovoľníci pridať na stranu Kaddáfího prívržencov :

Okrem tréningu sa odporúča v rámci prípravy nechať sa zaočkovať proti hepatitíde B (kombinácia kmeňov proti A a B ) a proti tetanu, dať si do poriadku zuby u zubára, vybaviť sa liekmi na žalúdok a proti hnačke a priebežne v krajinách Východu dôkladne dodržiavať hygienické predpisy pri manipulácii s potravinami, piť prevarenú vodu, dbať na zloženie stravy.  Je potrebné mať sebou 1000 dolárov alebo eur, radšej však viac, lepšie v bankovkách menšej nominálnej hodnoty. Cestovné pasy a peniaze by sa mali schovať do látkového prsného pása, čím si ich majiteľ zabezpečí, aby ho neokradli v spánku alebo niekde na trhu či v hoteli. Je potrebné zohnať si dobrú podrobnú mapu Alžírska a Líbye v Alžírsku s názvami v latinke, v Líbyii sú len mapy s arabským písmom. Oblečenie a obuv sa môže kúpiť i na mieste. Pred odchodom sa treba oboznámiť s geografiou Líbye, s jej demografickými osobitosťami, kmeňmi, mestami, s históriou ( Osmanská ríša, talianska kolonizácia, partizánska vojna, národný hrdina hrdina Omar al-Mukhtar,  kráľovstvo, revolúcia a pád monarchie, nepokoje v roku 1996), poznať  základy islamu,  moslimské zvyky, sviatky, vedieť kto je kto medzi rebelmi a na druhej strane, vrátane Kaddáfího synov. Kúpiť si arabský slovník, jazykovú príručku, učiť sa arabské slovíčka. Základy arabčiny sú potrebné pre bežnú komunikáciu, lebo počítať so znalosťou angličtiny možno len u pracovníkov drahých hotelov a intelektuálov. Mnohí študovali v Rusku, takže niekedy sa dá dorozumieť aj rusky. Dobré je zohnať si sprievodcu po krajine (príručku). Informácie, najmä o problémoch s vízami, ku ktorým bežne dochádza pri prechode hraníc najmä s Alžírskom a Tuniskom, možno získať od dobre informovaných osôb, cestovateľov alebo pracovníkov cestovných kancelárií, ktorí vedia, aké sú  colné a iné formality;  je potrebné vedieť, čo je jednoduché vízum, tranzitné, opakovane použiteľné atď. Na získanie víza môžu poslúžiť listy od rôznych organizácií, pokiaľ možno s renomovanými menami. Pomôže aj oboznámenie sa s návodmi, ako ilegálne prekročiť hranice, ale treba sa pripraviť, že za to treba zaplatiť. Je potrebné vedieť pre prípad nutnosti pomoci adresy konzulátov a čo ktorý môže pre človeka urobiť.

Ešte pred odchodom do Líbye je dobré, ak je tá možnosť dostupná, pohovoriť si s mullahom. Cez internet možno nadviazať kontakty z Alžírska – z internetkafé, príp. mať sebou laptop s inštalovaným šifrovacím programom, videokameru, diktafón, fotoaparát.  Odporúča sa mať naskenovanú prvú stranu pasu, aspoň 6 jej kópií, a tiež toľko farebných fotografií pasového formátu, ktoré môžu byť užitočné pre získanie rôznych dokladov a víz. Treba si vziať mobilný telefón a nejaké novinárske alebo iné označenie, aby sa dala vierohodne vysvetliť prítomnosť najmä v malom mestečku, kde je cudzinec vždy nápadný. Oblečenie je dobre voliť tak, aby nebolo západniarsky extravagantné a celé správanie prispôsobovať domácim, aby sa človek stratil v dave. Pre členov radikálnych skupín z Ruska je vhodné si vziať sebou odporúčací list pre priaznivcov Kaddáfího v ruštine a tiež telefónne čísla do Ruska a Spoločenstva nezávislých štátov. Odporúča sa aj vopred si zohnať hospodársku mapu Líbye, prečítať si pozorne, kde a v akých mestách sú aké priemyselné podniky prípadne iné objekty, napr. historické pamiatky – aby človek, vydávajúci sa za novinára, špecialistu na ťažbu ropy alebo historika nevyzeral ako idiot.

V tranzitnej krajine, cez ktorú dobrovoľníci budú prechádzať cestou do Líbye, je dobré sa psychologicky pripraviť na pobyt na Východe, aby sa predišlo kultúrnemu šoku. Kvôli aklimatizácii  je vhodné zotrvať tam nejaký čas ako turista. Odporúča sa vyhýbať sa hotelom v Alžírsku určeným  pre cudzincov (30 - 50 dolárov za noc). Lepšie je nájsť si malý súkromný hotel v centre mesta, alebo aj ďaleko od bazáru - ošarpaný, často špinavý, na dobre viditeľnom mieste. Pri dlhších pobytoch poskytujú tieto zariadenia výhodné zľavy. Dajú sa vyjednať výhodnejšie ceny. Je aj možnosť nájsť si lacnejšie a pohodlnejšie ubytovanie a stravu v súkromí u miestnych obyvateľov.

V Alžírsku sa treba pobrať na juh a nájsť Líbyjčanov, ktorí prevádzajú  cez hranice. Miesto si treba obzrieť – rezervovať si na to asi deň. Napriek tomu, že pod silným tlakom Západu Alžír formálne uznal rebelov (ako posledná z krajín v regióne), sprievodcovia prevádzajú stúpencov Kaddáfího, lebo boj s islamistami je základom alžírskej politiky. Dá sa prejsť z Tuniska, ale situácia je tam zložitejšia. V prípade problémov sa možno pokúsiť dostať do Líbye cez Niger, ale to je len pre veľmi skúsených cestovateľov. Pri problémoch s prekračovaním hraníc pomáhajú úplatky. V krajinách SNŠ to stojí okolo 50 - 100 $

V južnom Alžírsku možno opatrne povedať, o čo návštevníkovi ide, čo v skutočnosti hľadá. Funguje tam ,,východný telegraf" – kruhy, ktoré hľadáte, skôr či neskôr sami nájdu vás. Najprv vás budú z diaľky pozorovať a vyhodnocovať získané informácie.

 Treba však ostať opatrný, lebo situácia je nestála...

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen potvrdil, že jej vojenské operácie sa v Líbyi skončili 31. októbra. Na požiadavku nového líbyjského vedenia v pokračovaní prítomnosti NATO v krajine, aby sa zamedzilo nelegálnej migrácii cez hranice zatiaľ reakcia neprišla. Nová vláda na čele s novým premiérom Abdarom Rahímom al-Kíbom, elektrotechnickým inžinierom, musí teraz pripraviť ústavu a demokratické voľby. No odstúpivší dočasný premiér líbyjskej prechodnej rady Mustafa Abdal-Džalil už prv vyhlásil, že jeho krajina bude žiť podľa islamských zákonov a zákony, ktoré jej protirečia, budú zrušené. Európsky parlament sa trochu zapotil, kým vypotil prehlásenie, v ktorom vyjadril nádej, že uplatňovaním islamských zákonov v krajine nebudú porušované ľudské práva... Oslobodení obyvatelia Líbye, a medzi nimi i povstalci, prídu s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote o sociálne výhody, na ktoré boli zvyknutí. Ako sa vyrovnajú so všetkými tými demokratickými zmenami vo svojej krajine, ktoré ich čakajú, nevedno...






 

 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se