« Úvod | NECHCE SA MI TERAZ PÍS... »

BÁSNIK JAROMÍR NOHAVICA



http://www.novinky.cz/kultura/250377-nohavica-dobyl-italii-domu-si-veze-cenu-premio-tenco.html?ref=zpravy-dne

,,...Absolutní ztrátu soudnosti a vkusu ovšem předvádí v manipulativním přivlastňování Krylova odkazu. Jak je to nevhodné u Landy, tak je to nevhodné u Nohavici, vůbec u kohokoliv, kdo si své vlastní zájmy obhajuje odkazem a virtuálním „souhlasem“ těch, kteří se proti tomu nemůžou bránit, protože jsou mrtví. Nohavica, na kterém stále leží stín selhání, teď „hrdinsky vzdoruje“ svým kritikům tím, že se zcela bezostyšně prohlašuje za vykladače Krylovy vůle... Přitom recept, jak by šlo ze všeho vyjít relativně se ctí, pokud se tu o cti dá mluvit, i bez toho, že by Nohavica musel chodit s hlavou zasypanou popelem, je docela jednoduchý. Hrát a bavit své publikum bez toho, že by téhle vazby využíval pro slabošskou sebeobhajobu. Prostě jenom hrát a zpívat a nevyřizovat si se svými kritiky účty. Jenže jako by velkému Jarkovi nestačilo, že si vybudoval nezpochybnitelnou uměleckou pozici, jako by chtěl být přijímaný bezezbytku nejen umělecky, ale také lidsky, v tom asi zůstal „folkařem“, vždyť co „folkař“, to přece morální autorita. A štve ho, když mu to nežerou úplně všichni...“

/Podivný koncert Jarka Nohavici v Lucerně, SIMINDR.CZ - 24.4.2009/


 Udavač z Těšína, koncert mu začíná

 vtíravým hlasem svým bude nám zpívat

 V sále se zhasíná, dám si sklenku vína

 s publikem budu se na něj též dívat

 

Refrén:

 Jak je ten udavač krásný

 jak velký je umělec

 Výraz má zřetelně jasný

 dnes nám zpívá zbabělec

 

 Zasněné obrazy, láska z nich vychází

 básnické obraty, půvabné rýmy

 Dívky jsou raněné, ženy jsou zmámené

 a muži ztrácejí pod sebou zem

 

 Kritik si notuje, na písních hoduje

 sál zpívá chytlavý, radostný refrén

 Poslouchám pozorně, už je mi odporně

 odněkud slyším zpěv homérských Sirén

 

 Na cestě do Vídně zachoval se bídně

 písničkáře Kryla jidášsky objal

 Klíče mu věnoval, pak ho fízlům udal

 zatlouká zatlouká a tím mě dojal

 

 Tam za bolševiků zpíval všem morálku

 hrdina před všemi prvního řádu

 Kritikou oceněn, anděly odměněn

 bohatě co blíží se ke svému pádu

/ Hutka /

 

Z môjho dožívajúceho blogu Na margo: 

18.04.2011 02:33 

NA KONIEC NEDOVIDÍŠ

Sledujem už nejaký čas politické debaty na jednej stránke. Chodia tam väčšinou mladí ľudia, skoro výhradne muži, v prevažnej miere profesionálne orientovaní na IKT, alebo je to aspoň ich koníček. Hovoria si komunita, hoci podľa tých diskusií, málo tolerantných voči inému názoru, by som to zoskupenie komunitou nenazvala. Tamojšie debaty pripomínajú rozbiehajúce sa a nikdy sa nestretajúce monológy, plné vzájomných predsudkov a neznášanlivosti. Skôr ako keby šlo chlapcom o členstvo v pánskom elitnom klube, ktoré by malo potvrdzovať, že nie sú len tak hocikto, a s tou beztvarou masou, prevaľujúcou sa po ulici, nemajú nič spoločné. Mnohí sú zrejme študentami alebo absolventami matematicko - fyzikálnych fakúlt alebo  techniky, informatici, bude tam asi aj dosť ekonómov, manažéri a podnikatelia, ľudia, ktorí sa stali súčasťou počítača a world wide webu. Viacerí z nich sú sociálni darwinisti a zástanci eugeniky. Ich ekonomické názory sú väčšinou neoliberalistické, politické majú prvky anarchizmu a občas mi to tam zaváňa aj neonacizmom. Drvivá väčšina z nich sa prejavuje až militantne ateisticky. Potrpia si na intelekt, racionalitu, logiku, exaktnosť, pokúšajú sa o definície všetkého, o čom debatujú, chceli by všetko presne odmerať, vypočítať, trvajú na záveroch na základe kvantitatívnej analýzy a na štatistických metódach, alebo svoje tvrdenia podkladajú teóriami neomylných autorít, ktoré sú práve hlavnými a medzinárodne uznávanými šamanmi   vedy o vývoji svetovej ekonomiky. Ich uvažovanie je pragmatické, sú alergickí na humanistické a multikulturalistické postoje. Neuznávajú humanitné vzdelanie, demonštratívne sa dištancujú od režimu a ideológie spred 89. roku, od tzv.,, boľševizmu“ resp. od,, komančov“, ako prezývajú tie tajomné bytosti, ktoré sa po ,,nežnej revolúcii“ vrátili kamsi do neznámych hlbín vesmíru. S odvahou, typickou pre tých, ktorí nič z toho, proti čomu dodatočne bojujú na virtuálnych bojiskách, nemuseli priamo zažívať, odhaľujú zločiny bývalého režimu, z ktorých by im, ako som tak postrehla, najviac vadili fronty na banány a  na iný nedostatkový tovar. 

Veľakrát som pri tých ich smelých protikomunistických vyhláseniach, ktorých súčasťou býva promptné onálepkovanie sociálnejšie zmýšľajúceho za boľševika, myslela na to, s akým štítom z toho bývalého režimu vykorčuľovali ich rodičia, prípadne, ak ide o vtedajších zväzákov, oni sami. Už v tú zimu v roku 1989 som nadobúdala silnejúci dojem, že dav sa vrhol na mŕtvolu, bezvládne ležiacu na chodníku a dvíhal sa mi z toho žalúdok. Nezabudnem na jeden  z  Nočných dialógov v TV, kde sa jeden takýto novopečený odvážlivec obúval do Vladimíra Mináča. Nie že by bol býval Mináč disident, ale ako účastník SNP prežil nacistické koncentráky, v päťdesiatych rokoch, v dobe, keď leteli budovateľské romány, sa ako jeden z mála pokúšal o kritický pohľad na vtedajšie pomery. Ako človek a spisovateľ predsa len v živote niečo, čo si zaslúžilo rešpekt, dokázal. Ten neznámy rýchlokvasený bojovník za slobodu a demokraciu, ktorý tam pred kamerou do neho skákal, bol obyčajný tupec. Už si nepamätám presne jeho ..argumenty,“ len viem, že mi z neho bolo zle a ostal mi z toho, čo tam vtedy trepal, len pocit nesmiernej trápnosti a hanby. Takí ako on ma postupne  liečili z mojej novembrovej eufórie. Za komunistov nešli vtedy po novembri s kožou na trh tie ozajstné ,,staré štruktúry“ a  karieristi s ohybnou chrbticou - oni zatiaľ čušali niekde v závetrí a čakali, až sa to všetko pomaly utrasie, aby sa potom prostredníctvom svojich starostlivo utkaných sociálnych sietí mohli nenápadne zabudovať i so svojimi rodinnými príslušníkmi do kľúčových ekonomických a mocenských pozícií.

V ČR sa asi po prvý krát od roku 1989 chystajú citeľnejšie ekonomické opatrenia, ktoré podstatnejšie zaťažia peňaženky radového občana. My, Slováci, sme dopadli na tvrdú zem hneď na začiatku ekonomickej transformácie a odvtedy sme si na väčšine nášho územia, okrem Bratislavy a okolia, zvykli radšej nič pozitívneho  neočakávať a nepočítať s tým, že bude lepšie a že by sa snáď o  to mohla zaslúžiť nejaká vláda. Na štát a na politikov sa nespoliehame. Čo si povedia, to im  bez odporu splníme.

Nie ako Česi. Tí, ako tak čítam tie politické debaty na spomínanej stránke, svorne reptajú a zastrájajú sa, ako im podkúria. V poslednom čase vnímam, ako sa ich postoje čoraz viac radikalizujú. A to ešte tie úsporné opatrenia ani na vlastnej koži nepocítili. Zatiaľ  im životný štandard len rástol. U nás si človek povie : Načo by som sa štengroval, aj tak nič nevyhrám, kde nič nie je, ani čert neberie. Radšej si budem hľadieť svojho a starať sa o to málo, čo ešte mám. Nuž, tak je to, milá moja Timrava: Ťapákovci. Nič sa v tých našich polichnách a ábelových nezmenilo. To Česi sú, ako odjakživa, revolučnejší, vždy o krok vpredu pred nami. Buď doprava, alebo doľava. Majú tie cesty k šťastiu priamočiarejšie než my.

Tu u nás sa musí krížom a úzkym kľukatým kamenistým chodníčkom pomaly a stále do kopca a z kopca. Na koniec nedovidíš. No ísť sa má. Či už tam čaká na nás peklo, alebo Kráľovstvo nebeské. 

P.S. Obludné je, že skutoční udavači hodili svoju špinu na iných. Ten, kto použil na ilustráciu textu fotku Kryla s Nohavicom im vo svojej naivite pritom asistoval.

 

Doslov:

Nikto nie je doma prorokom. Otrepaný výrok, ale toľkokrát potvrdený. Aj keby človek nemal nič okrem toho talentu, tí druhí v jeho bezprostrednom okolí sa ním cítia byť ohrození. Aj keby mali inak všetko, budú mu závidieť aspoň ten talent. Poznáte to podľa nepreniknuteľnej masky, za ktorú schovajú sklamanie, keď majú svoje vlastné schopnosti konfrontovať priamo so schopnosťami toho niekoho, kto ten talent na rozdiel od nich má. Šetria pochvalou, ale pritom striehnu na každú príležitosť, aby mohli spochybniť osobu, na ktorú sa hnevajú, pretože dostala to, čo by aj oni chceli mať, a nemajú. Potom žiarlivo striehnu na každú príležitosť, pri ktorej by na ten talent nedajbože opäť mohla upozorniť. V profesionálnej oblasti sa to prejavuje trebárs tak, že tú nežiaducu osobu poverujú úlohami, ktoré jej talent, a vlastne ani žiaden iný, nevyžadujú. Aby vznikol dojem, že na viac tá osoba ani nemá. A sú radi, ak nájdu triesočky tam, kde by inak nezbadali ani brvno.

Síce niekedy, či už v slabej chvíľke, alebo z nepozornosti, prezradia, že nie sú takí slepí, ako sa tvária, a ten talent rozoznali, ale napokon aj tak dajú dohromady dôvody, prečo sa doteraz tvárili, že žiaden nevidia. Pretože, milý talent, mal by si, aby si sa mohol uplatniť, odísť podľa možnosti čo najďalej; takto zblízka je ten výškový rozdiel príliš očividný. Tam niekde v Taliansku alebo v Tramtárii, kde s tým tvojím talentom nebudeme musieť žiť každý deň, nám to bude fuk. Navyše, budeme môcť povedať, že sme to my, z ktorých ten talent pochádza, že vyrástol v našom kolektíve, z nás, z nášho spoločného talentu.



 

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se