05.01.2018 21:09:33

ZIMNÁ NOC


Pod lampou

mlčky sneží ticho.

A včera,

tiež takto okolo polnoci,

niečo zúfalo

volalo zo zahmlenej hory.


Možno to vlk strhol srnu.


Psi spoza plotov

asi zočili

tiene svojich dávnych predkov,

plúžiace sa opatrne z temnoty

k odhodenej kosti.

A potom ešte dlho vyli,

spochabení od radosti,


pretože mali zas

po takom dlhočiznom čase

vzácnych a ušľachtilých hostí

z archaickej minulosti.


No dnes v noci

je ako v hrobe.

V kuchyni

zobú pravidelne hodiny

a z kohútika nezastaviteľne

odkvapkáva čas.


Ľudia už vyhodili

Vianoce do smetiakov

a lasice, či mačky majú teraz hody.

Na balkóne trochu štípe mráz.


Okamih, keď sa niekto práve rodí

a iný nadýchne sa už len raz...

15.12.2017 12:39:39

AKO STOPY NA SNEHU MILANA RÚFUSA

... bola to jeho posledná básnická zbierka. Ja som vybrala k mojim zábavkám s fotkami inú báseň z inej časti jeho triptychu. Bol by mal teraz pred vianocami, v decembri narodeniny. A nevadí, že ani po viacnásobných nomináciách nedostal Nobelovu cenu za literatúru. Museli si ho dvadsiati inojazyční preložiť z exotického neznámeho jazyka - zo slovenčiny, aby mu mohli porozumieť. Hoci zo Slovákov, z tých generácií prilepených na Ksichtbúk v ocapkaných telefónoch, ho už sotva niekto bude čítať... Nemajú na to aplikáciu!


(A nie je to naposledy, čo sa pristavujem pri Rúfusovi! Strádam si zimné obrázky - a vyberiem niečo k zimnému slnovratu.;-))


12.11.2017 20:32:37

TAKÁ NOVEMBROVÁ

Dnes to bude Ján Smrek. V tejto básni trochu posmutnelý vitalista. Zvýšili mi ešte nejaké - už i novembrové - fotky. Nuž som sa zas s nimi pohrala v tomto novembrovom daždivom popoludní. 


Nevdojak sa mi podarilo zvečniť aj plastové fľaše v potoku... 

25.10.2017 11:06:45

A DOTRETICE...

... tentoraz Ján Kostra. Keďže som teraz na jeseň zvečňovala stromy a o tých farbách sa mi ešte aj sníva, vybrala som Podobenstvo stromov. Celá báseň by sa mi nevošla, tak iba úryvok... Tie stromy tu možno už narok nebudú, pri týchto výruboch. Lesy brázdia široké cesty, všade počuť pilčíkov. Kým je ešte čo píliť a rúbať, pília a rúbu. Veď sa žije len raz. Treba si pre seba uchmatnúť, čo sa dá. Lebo čo ak...už nenarastie strom?


(Rúfusa si nechám na zimu.) 


21.10.2017 17:18:34

TAK EŠTE JEDNA...

...tentoraz od jedného z naj... moderných slovenských básnikov. Teda z veľkej generácie básnikov 20. storočia. Zase som poriadala orgie s foťákom a obrázkami.




A keď už mám takú jesenno-smutnú náladu (babie leto dneškom asi skončilo), pridám aj  ďalšieho s hudbou Deža Ursínyiho.

(více)

18.10.2017 00:53:39

NECHCE SA MI TERAZ PÍSAŤ

... tak namiesto toho fotím, kade chodím a hrám sa s obrázkami:


18.08.2017 18:56:42

BALADA O DREVE

skládka

Všade naokolo hory kam len oko dovidí a husté – bývali kedysi – lesy. Dnes na každom kroku polom, alebo rúbanisko. Vyhryzeného aj pol kopca. A všade, kde predtým boli lúky s margarétami, klinčekmi, zvončekmi, nevädzami, bujnie a zakrýva výhľad zlatobyľ obrovská, alebo sa drzo rozťahuje iná cudzorodá pliaga. Všade len samá žlť. Maskuje divoké skládky. A polia tých čudných ligotavých solárnych panelov.
(více)

01.07.2017 13:07:33

O ĽUDSKOM ÚDELE

Už rozumiem

súcitným očiam matiek,

v ktorých sa zračí

akumulovaný smútok

zo všetkých kútov sveta

- všetko, čo nedá sa

slovami iba

vypovedať.


Ony už vedia,

čo ešte nijako

nemôže vedieť dieťa.


Ich oči

- to sú oči orlie.


Zo všetkých možných osudí,

z ktorých žrebuje

čas od času času more,

s nerovným súperom

fatálne

musia mať ľudské osudy

nepriaznivé skóre.


A vidiac diaľky,

hľadia na syna, ako keď

budúcnosť si spomína.



03.06.2017 17:41:48

ÚVAHA O DNEŠKU A ZAJTRAJŠKU

Tak mám zase po dlhom čase náladu na písanie do blogu. Možno preto, že som sa pustila do veľkého upratovania a konečne som prehrabala všetky zákutia v tom pre mňa už priveľkom byte a pretriedila a povyhadzovala všetko nepotrebné. Teda, nie úplne všetko, čo už veľmi pravdepodobne nebudem nikdy potrebovať, som sa odhodlala vyhodiť, niečo som nechala aj pre strýčka Príhodu... Ale teraz aspoň viem, kde je to pekne zbalené a uložené a v budúcnosti bude stačiť už to iba vziať a rovno vyniesť do smetí. Hlavné je, že teraz už mám jasno, čo kde mám a čo nemám. Každé, aj to najnenápadnejšie zákutie, je zbavené prachu a dôkladne vyglancované.


(více)

12.02.2017 17:33:47

PREČO MÁ KLAUS ML. S INKLÚZIOU PRAVDU

Toto bude článok o mojej osobnej skúsenosti. Žiadne teoretizovanie, citovanie niečích poznatkov z praxe z druhej ruky.  

(více)

11.02.2017 14:19:43

TAK NÁM ZABILI GIVIHO...

PRAVY S.

Tak nám zabili Giviho...

Kto by nevedel, to bol jeden z veliteľov „opolčencov“, teda donbaských povstaleckých domobrancov, vlastným menom Michail Tolstych. Tú prezývku si vraj dal po dedovi, účastníkovi Veľkej vlasteneckej vojny. Kyjev tohto Dončanmi za hrdinu pokladaného účastníka bojov o Slavjansk, Ilovajsk a o letisko v Donecku vyhlasuje za vojnového zločinca, ktorý, podobne ako minulý rok vo výťahu bytového domu zavraždený „Motorola“, čiže Arsen Pavlov, veliteľ povstaleckého batailónu Sparta, mal na svedomí mučenie a vraždenie zajatcov z vojenských jednotiek tzv. ATO, čiže protiteroristickej operácie na Donbase. Kyjev má ešte zálusk aj na Zacharčenka, hlavu samozvanej DĽR (Doneckej ľudovej republiky) a Plotnického, vodcu LĽR (Luhanskej ľudovej republiky). Tak uvidíme, či „kyjevskí fašisti“ - ako tých, čo po Majdane vládnu v Kyjeve, zase častujú povstalci - dodržia svoje sľuby.

(více)

02.01.2017 15:55:20

PRERUŠENÉ SPOJENIE

Slová sa vyzuli za dverami

a bez významu

vkročili do predsiene.

Kľúč sa dvakrát otočil v zámke

a na vešiaku

ostala visieť moja vonkajšia podoba.


Teraz

už len nasávam

to bezmyšlienkovité ticho

a v zrkadle

sa neodráža nikto,

iba ja.



18.12.2016 18:48:46

KEBY BOLI ĽUDIA ĽUĎMI

 Battel, Liedtke

getto Przemysl

Život nie je spravodlivý. Niekedy – a asi to nebude až taká výnimka – sa človek, ktorý by si to zaslúžil, nedočká odmeny, a naopak, iní sa vyhnú zaslúženému trestu a ešte si to do smrti aj pekne užijú...

Natrafila som na internete na archív relácie RTVS „Spravodlivý medzi národmi“ a potom som hľadala podobné príbehy na you tube a keďže poľština je pre nás zrozumiteľná skoro ako slovenčina alebo čeština, pozerala som si videá pamätníkov na tú dobu zaznamenané v Poľsku. A tak som natrafila na príbeh zo židovského gheta v Przemyšli a na mená týchto nemeckých dôstojníkov na fotografiách vyššie. Už som o tom prípade kedysi čítala, alebo videla film, ktorý vychádzal z ich autentického príbehu, ale až keď som sa teraz pustila do zisťovania, čo sa s nimi stalo, ako to s nimi nakoniec dopadlo, uvedomila som si, že to boli ľudia, akých nebýva mnoho... Väčšina z nás by za takých okolností zlyhala a z mnohých by sa, pravdepodobne, odlúpil ten tenký náter, ktorý z nás robí človeka. A najmä dnes, keď jedni na druhých zase začínajú nenávistne pľuvať, keď sa opäť hľadajú nepriatelia, vinníci, zostavujú zoznamy všelijakých škodcov, zradcov a agentov, je možno dôležité pripomenúť si ľudí, čo nimi ostali aj vtedy, keď väčšina ostatných ľuďmi byť prestala...  

(více)

22.11.2016 16:33:58

O JEDNOM ĽUDSKOM OSUDE (LEO KOHÚT)


lk


Po dlhom čase som opäť prečítala knižku jedným dychom. Päťstostranovú, za dva dni. To sa mi už teda dávno nestalo! Hneď som si povedala, že moje pocity z nej pôjdu do blogu! Pretože sa s nimi musím s niekým podeliť. I keď neviem, či si o nich niekto prečíta. Že si niekto klikne, to zrejme áno, štatistiky pri jednotlivých článkoch majú aj mnohomiestne čísla, ale či ide iba o nejaké náhodné kliky, alebo sa pri nich aj niekto naozaj pristaví, to neviem. A či dočíta a čo si o tom myslí, to už vôbec nie, pretože nekomentuje. Čo mi vlastne vyhovuje, lebo na komentár by sa patrilo reagovať, pokiaľ je slušný, a ja neviem, či chcem a mám o čom virtuálne diskutovať. A to skôr nie, ako áno.




(více)

26.08.2016 11:51:39

MÔJ AKČNÝ PLÁN

(více)

16.08.2016 12:19:35

MEDZNÍK

(více)

18.07.2016 11:27:21

PREČO MILUJEM JARKA NOHAVICU

Po roku 1989 si demokraciu sprivatizovali všelijakí odporcovia komunistického režimu, disidenti, tí „najviac“ ukrivdení a prenasledovaní. Vypukla priam súťaž o to, komu komunisti najviac ublížili a kto mal najväčšiu zásluhu na postupnom rozkladaní komunistickej totality zvnútra. Na samý vrchol Olympu sa vydriapali hlavne tí, ktorí sa pravidelne zúčastňovali s Havlom organizovaných „happeningov“ a „performancií“, alebo aspoň niektorí z tých, čo sa za ním uprostred zamatového davového nadšenia prezieravo vyšplhali na tribúny a balkóny. Všetci sme počúvali Slobodnú Európu a pochopili, že Havel je protežovaným prominentným disidentom, i keď my, odrezaní od pražského disidentského centra, sme o jeho existencii a o jeho Charte77 máločo tušili. Potýkali sme sa s úplne inými problémami: s nemožnosťou dostať sa, na rozdiel od rôznych prominentov, k štátnemu bytu, pre nedostatok protekcie na správnych miestach sme nemohli ísť študovať to, čo by nás zaujímalo a na čo by sme mali predpoklady, v osemdesiatych rokoch už ani zohnať prácu, alebo skôr „umiestnenie v zamestnaní“ bez nejakého strýka na kádrovo – personálnom... Rozdiely medzi rovnými a rovnejšími sa už nedali zakryť a kto sa nechcel prispôsobiť „systému“ a uvažovať „reálne socialisticky“, mal pred sebou celoživotnú kariéru kočovného bezdomovca z robotníckych ubytovní zamorených švábmi.

To, čo mi nešlo a nejde do hlavy je, z čoho tí všetci zaslúžilí disidenti žili, keď my, obyčajní ľudia, sme nemohli len tak pozabudnúť na paragraf o príživníctve, už preto nie, že sme museli niečo jesť a niekde bývať, a podľa možnosti nevisieť nikomu na krku, nebyť nikomu záťažou, ani sa nedostať do basy len kvôli rozvracaniu socializmu zvnútra ničnerobením. A tiež sme museli čeliť hlúposti rôznych malých Vasilov, ktorým sme padli do oka, lebo sa im niečo na nás znevidelo, zazdalo sa im, že pred nimi dostatočne neklopíme zrak, že nenosíme predpísanú masku a opovažujeme sa byť niekým pre nich nezrozumiteľným, kto im poslušne nezapadol do ich šablóny na typizované produkty komunistickej výchovy. Z moci ich malých funkcií nám občas komplikovali život len takými malými naschválmi, ako bolo vyškrtnutie zo zoznamu vyvolených, alebo aj pripísanie na zoznam nežiadúcich...i keď len na miestnej alebo okresnej úrovni.

Privatizácia po tej Nežnej a Zamatovej sa dotkla nielen hmotného majetku, ale aj pravdy. A tí, čo sa vymenovali na čelo ministerstva pre jej správu, začali mať na ňu opäť monopol. Začali si uzurpovať právo rozhodovať, čo sa im do nej hodí, a čo nie. Prispôsobovať ju sebe a svojim potrebám. A tak lož nepozorovane vyzliekla pravdu, ukradla urasteného žrebca, a bohvie, kam nám na tých dlhých a pestovaných nohách s tým lupom zase ufrkla, ako spieva Jarek Nohavica vo večne platnej Vysockého piesni.

Otrasení vo viere vo víťazstvo pravdy nevieme teraz už čomu a komu veriť. Tam, kde je pochybnosť, je aj priestor, kde sa môže nenápadne votrieť tá prezlečená, vyšperkovaná a navoňaná lož so svojím dokonalým imidžom bývalého disidenta. Tak ako nám to predviedol účastník festivalu „druhej kultúry“ na Hrádečku a signatár Charty Jaroslav Hutka. Mňa nijako jeho tvorba neoslovila, ale je to len môj subjektívny názor, možno je veľa takých, ktorí ho pokladajú za výnimočného pesničkára. Pre mňa je len jedným z mnohých, ktorých, nebyť toho disidentstva a toho programového odporu voči bývalému režimu, by som si ani nevšimla.

Na rozdiel od Jarka Nohavicu, majúceho neuveriteľnú schopnosť rozprávať naše skutočné, pravdivé príbehy. A v tom je tá jeho výnimočnosť. V nepredstieranej láske a empatii voči obyčajným ľuďom, ktorú tí ľudia vždy bezpečne vycítia. Neviem ako, ale asi tým, s čím sa môžu všetci stotožniť, čo je v nich ľudské a pravdivé...  

16.06.2016 02:42:27

FUTBALOM K VYMÝVANIU MOZGOV

Futbal ma nezaujíma. Neviem, čo je na tom, behať za nejakou loptou hore-dolu po trávniku, také vzrušujúce. Ale je okolo neho a okolo tých majstrovstiev Európy toľko humbuku, že si ho ani ignorant, ako som ja, nemôže celkom nevšímať. Podstatná vec, ktorá mi na tej hre vadí, sú tí futbaloví chuligáni, ktorí sa na zápasy chodia mlátiť s primitívnymi bitkármi z nepriateľského tábora. A tiež všadeprítomná politická propaganda, využívajúca každú príležitosť na masírovanie mozgov hlúpych más.

Slovensko vyhralo zápas s Ruskom a internetové žumpy sa vzápätí naplnili až po okraj. Niektorí českí fanúšikovia blahoželali Slovákom bez toho, aby sa tešili z porážky „Rusákov“ a aby využili slovenský futbalový triumf na protiruské útoky. Dosť ich „slovenským bačom“ ten úspech, popri urážkach na adresu „ruských mužíkov“, neželalo. Medzi ich nenávisťou k Rusom a Slovákom nebolo badať nijaký rozdiel. Napadlo mi, že zrejme najviac zo všetkého nenávidia svoj vlastný pôvod a radšej by boli niekým iným. Možno tými britskými „fanúšikmi“, ktorí sa pobili s ruskými „chuligánmi“ na tom zápase s Wallesom? Lebo aj takto sa robí dnes „žurnalistika“: Rusi sú výtržníci a agresori, a Briti len obyčajní fanúšikovia, ktorí sa stali ich nevinnou obeťou! Po škandáloch s údajnými dopingami ruských športovcov (ako keby to bol výhradne problém ruského športu, alebo toho, čo sa dnes ešte tak nazýva!) snaha vylúčiť Rusko z európskeho šampionátu už začína poriadne smrdieť.

Jeden zo synov mi vyčíta, že som nepodporovala jeho futbalový talent. Jeho žiacky spoluhráč je už dnes špičkový futbalista. No nepodporovala! Keby bol tak veľmi chcel, aj napriek tomu by si bol ten futbal presadil. Nemusel dať na môj názor, že oveľa dôležitejšie by bolo viac sa venovať rozvoju iných schopností, nie tých futbalových. A okrem toho, bez zodpovednosti a úsilovnosti je talent stále málo. Motiváciu, zarábať 2 milióny eur za behanie po ihrisku, nemôžem si pomôcť, nepokladám za správnu. A čo potom so životom? Sú tí chlapci, ktorí dosiahnu vrcholný úspech v mladom veku a potom to ide už iba pomaly dolu vodou, v živote naozaj spokojní a šťastní? Predsa len, to telo nevydrží také nasadenie príliš dlho a čím potom nahradia záplavu hormónov šťastia z víťazstiev a slávy? Čo to tak sledujem, po prudkých vrcholoch bývajú strmé pády...

Dnes sa športu, ktorý by mal ľudí a ich vzájomné vzťahy zušľachťovať, nevyhýbajú ani korupcia a špinavé obchody. Ba naopak, pretože sa tam točia obrovské peniaze, nebude v ňom oveľa menej špiny ako v politike. A politikom by už pomaly žiaden slušný človek byť nemohol a nechcel!

Asi som si nemala čítať tie diskusie pod rôznymi článkami a videami o tých futbalových ME, lebo človek sa chtiac-nechtiac od toho zašpiní. Našli sa aj "nestranní novinári“, ktorí z ukrajinského zdroja prevzali informácie o zadržaní celého autobusu Rusov smerujúceho do Lille, ktorý bol plný baseballových pálok a všelijakí „spravodajcovia“, ktorí informovali o údajnej bitke slovenských a ruských futbalových chuligánov po vzájomnom zápase. I keď z ozvučeného videa zreteľne bolo počuť angličtinu a nikde medzi výtržníkmi nebolo vidieť slovenské farby.

Starí Gréci vymysleli športové hry, aby namiesto nepriateľstva medzi svojimi polis prispievali k ich zbližovaniu a integrácii. K čomu okrem šovinizmu prispieva a akým cieľom okrem reklamy a politickej propagandy slúži dnešný šport, neviem. Aby primitívne, agresívne skupiny radikálov mohli na tých tribúnach a v uliciach pred a po zápasoch trénovať spoločenské prevraty, podobné tým z prvej polovice minulého storočia? To teda bude prínos pre svetový mier a spoločenský pokrok!

https://www.facebook.com/TelevizneNoviny/videos/vb.170612431409/10154272594421410/?type=2&theater

18.04.2016 00:36:37

?

Poznám niekoľko výnimočne nadaných ľudí. Niektorí sú mimoriadne zruční, iní zas udivujú šírkou znalostí a hĺbkou myšlienok, alebo pozorovateľským talentom, zmyslom pre humor a schopnosťou nenápadnou poznámkou, grimasou alebo pohybom dostať diváka pod stôl. Čudujem sa, prečo nie sú z nich umeleckí remeselníci, spisovatelia, filozofi, herci a kladiem si otázku, prečo tí – možno aj oveľa menej obdarení – sú. Možno je to tým, že by ich to, na čo majú talent, netešilo robiť za peniaze. Nevedeli by to predať bez toho, aby o to potešenie prišli. Asi by im predávať to, čo dostali len tak zadarmo odniekiaľ zhora, pripadalo nemiestne. A tak sa o to ani nesnažia. Nechajú si tú tichú radosť pre seba. Alebo je to z ostychu ukazovať sa na verejnosti s niečím, čo majú oproti ostatným naviac. A aj zo strachu, že by to tí ostatní pochopili nejako inak. Akože sa chcú nad nich vyvyšovať, predvádzať... Radšej sa teda stiahnu, aby im neprekážali v presadzovaní sa s ich danosťami. I keď tou základnou sú ctižiadosť a ostré lakte.

Ťažká úvaha o 0.35. Takže v nej asi nebudem pokračovať. Možno inokedy.

08.04.2016 23:26:19

OD UCHA K UCHU

nigativ-triada-stihi-pro-kefir-neprostoj-skit

Akási Petra Vejvodová z Masarykovej univerzity mudruje v hlavnoprúdovej televízii o ruských agentoch, ktorých cieľom je šíriť ruskú propagandu prostredníctvom Rusmi sponzorovaných médií a bez mihnutia oka priznáva, že tie ona a jej propagandistickí kolegovia  systematicky „monitorujú“. O ľuďoch, majúcich na súčasné dianie vo svete iný názor, než je ten, ktorý je vhodný z hľadiska ideológie a propagandy, ktorej je ona hovorkyňou, vraví, že inklinujú k radikálnym protiliberálnym postojom, ku konzervativizmu a nacionalizmu. Naznačuje, že sú zrejme aj mentálne nejako menejcenní, pretože sú náchylní nechať sa manipulovať tými nepriateľskými antiamerickými a proruskými webmi, propagujúcimi namiesto prozápadnej akúsi euroázijskú orientáciu a inklinujú k režimu typu toho ruského putinovského - rozumej: nedemokratického, totalitného. Táto nemastná-neslaná blondína by si mohla v minulosti so svojimi predpokladmi pokojne budovať kariéru na katedre marxizmu-leninizmu. Je to presne ten typ, čo nás buzeroval na otravných “červených predmetoch“ a požadoval memorovanie dogmatických poučiek zo svojej biblie.


(více)

Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates
TXT.cz
HLEDAT | UPOZORNIT
Vytvořit blog | Přihlásit se