12.11.2017 20:32:37

TAKÁ NOVEMBROVÁ

Dnes to bude Ján Smrek. V tejto básni trochu posmutnelý vitalista. Zvýšili mi ešte nejaké - už i novembrové - fotky. Nuž som sa zas s nimi pohrala v tomto novembrovom daždivom popoludní. 


Nevdojak sa mi podarilo zvečniť aj plastové fľaše v potoku... 

25.10.2017 11:06:45

A DOTRETICE...

... tentoraz Ján Kostra. Keďže som teraz na jeseň zvečňovala stromy a o tých farbách sa mi ešte aj sníva, vybrala som Podobenstvo stromov. Celá báseň by sa mi nevošla, tak iba úryvok... Tie stromy tu možno už narok nebudú, pri týchto výruboch. Lesy brázdia široké cesty, všade počuť pilčíkov. Kým je ešte čo píliť a rúbať, pília a rúbu. Veď sa žije len raz. Treba si pre seba uchmatnúť, čo sa dá. Lebo čo ak...už nenarastie strom?


(Rúfusa si nechám na zimu.) 


21.10.2017 17:18:34

TAK EŠTE JEDNA...

...tentoraz od jedného z naj... moderných slovenských básnikov. Teda z veľkej generácie básnikov 20. storočia. Zase som poriadala orgie s foťákom a obrázkami.




A keď už mám takú jesenno-smutnú náladu (babie leto dneškom asi skončilo), pridám aj  ďalšieho s hudbou Deža Ursínyiho.

(více)

18.10.2017 00:53:39

NECHCE SA MI TERAZ PÍSAŤ

... tak namiesto toho fotím, kade chodím a hrám sa s obrázkami:


18.07.2016 11:27:21

PREČO MILUJEM JARKA NOHAVICU

Po roku 1989 si demokraciu sprivatizovali všelijakí odporcovia komunistického režimu, disidenti, tí „najviac“ ukrivdení a prenasledovaní. Vypukla priam súťaž o to, komu komunisti najviac ublížili a kto mal najväčšiu zásluhu na postupnom rozkladaní komunistickej totality zvnútra. Na samý vrchol Olympu sa vydriapali hlavne tí, ktorí sa pravidelne zúčastňovali s Havlom organizovaných „happeningov“ a „performancií“, alebo aspoň niektorí z tých, čo sa za ním uprostred zamatového davového nadšenia prezieravo vyšplhali na tribúny a balkóny. Všetci sme počúvali Slobodnú Európu a pochopili, že Havel je protežovaným prominentným disidentom, i keď my, odrezaní od pražského disidentského centra, sme o jeho existencii a o jeho Charte77 máločo tušili. Potýkali sme sa s úplne inými problémami: s nemožnosťou dostať sa, na rozdiel od rôznych prominentov, k štátnemu bytu, pre nedostatok protekcie na správnych miestach sme nemohli ísť študovať to, čo by nás zaujímalo a na čo by sme mali predpoklady, v osemdesiatych rokoch už ani zohnať prácu, alebo skôr „umiestnenie v zamestnaní“ bez nejakého strýka na kádrovo – personálnom... Rozdiely medzi rovnými a rovnejšími sa už nedali zakryť a kto sa nechcel prispôsobiť „systému“ a uvažovať „reálne socialisticky“, mal pred sebou celoživotnú kariéru kočovného bezdomovca z robotníckych ubytovní zamorených švábmi.

To, čo mi nešlo a nejde do hlavy je, z čoho tí všetci zaslúžilí disidenti žili, keď my, obyčajní ľudia, sme nemohli len tak pozabudnúť na paragraf o príživníctve, už preto nie, že sme museli niečo jesť a niekde bývať, a podľa možnosti nevisieť nikomu na krku, nebyť nikomu záťažou, ani sa nedostať do basy len kvôli rozvracaniu socializmu zvnútra ničnerobením. A tiež sme museli čeliť hlúposti rôznych malých Vasilov, ktorým sme padli do oka, lebo sa im niečo na nás znevidelo, zazdalo sa im, že pred nimi dostatočne neklopíme zrak, že nenosíme predpísanú masku a opovažujeme sa byť niekým pre nich nezrozumiteľným, kto im poslušne nezapadol do ich šablóny na typizované produkty komunistickej výchovy. Z moci ich malých funkcií nám občas komplikovali život len takými malými naschválmi, ako bolo vyškrtnutie zo zoznamu vyvolených, alebo aj pripísanie na zoznam nežiadúcich...i keď len na miestnej alebo okresnej úrovni.

Privatizácia po tej Nežnej a Zamatovej sa dotkla nielen hmotného majetku, ale aj pravdy. A tí, čo sa vymenovali na čelo ministerstva pre jej správu, začali mať na ňu opäť monopol. Začali si uzurpovať právo rozhodovať, čo sa im do nej hodí, a čo nie. Prispôsobovať ju sebe a svojim potrebám. A tak lož nepozorovane vyzliekla pravdu, ukradla urasteného žrebca, a bohvie, kam nám na tých dlhých a pestovaných nohách s tým lupom zase ufrkla, ako spieva Jarek Nohavica vo večne platnej Vysockého piesni.

Otrasení vo viere vo víťazstvo pravdy nevieme teraz už čomu a komu veriť. Tam, kde je pochybnosť, je aj priestor, kde sa môže nenápadne votrieť tá prezlečená, vyšperkovaná a navoňaná lož so svojím dokonalým imidžom bývalého disidenta. Tak ako nám to predviedol účastník festivalu „druhej kultúry“ na Hrádečku a signatár Charty Jaroslav Hutka. Mňa nijako jeho tvorba neoslovila, ale je to len môj subjektívny názor, možno je veľa takých, ktorí ho pokladajú za výnimočného pesničkára. Pre mňa je len jedným z mnohých, ktorých, nebyť toho disidentstva a toho programového odporu voči bývalému režimu, by som si ani nevšimla.

Na rozdiel od Jarka Nohavicu, majúceho neuveriteľnú schopnosť rozprávať naše skutočné, pravdivé príbehy. A v tom je tá jeho výnimočnosť. V nepredstieranej láske a empatii voči obyčajným ľuďom, ktorú tí ľudia vždy bezpečne vycítia. Neviem ako, ale asi tým, s čím sa môžu všetci stotožniť, čo je v nich ľudské a pravdivé...  

08.04.2016 23:26:19

OD UCHA K UCHU

nigativ-triada-stihi-pro-kefir-neprostoj-skit

Akási Petra Vejvodová z Masarykovej univerzity mudruje v hlavnoprúdovej televízii o ruských agentoch, ktorých cieľom je šíriť ruskú propagandu prostredníctvom Rusmi sponzorovaných médií a bez mihnutia oka priznáva, že tie ona a jej propagandistickí kolegovia  systematicky „monitorujú“. O ľuďoch, majúcich na súčasné dianie vo svete iný názor, než je ten, ktorý je vhodný z hľadiska ideológie a propagandy, ktorej je ona hovorkyňou, vraví, že inklinujú k radikálnym protiliberálnym postojom, ku konzervativizmu a nacionalizmu. Naznačuje, že sú zrejme aj mentálne nejako menejcenní, pretože sú náchylní nechať sa manipulovať tými nepriateľskými antiamerickými a proruskými webmi, propagujúcimi namiesto prozápadnej akúsi euroázijskú orientáciu a inklinujú k režimu typu toho ruského putinovského - rozumej: nedemokratického, totalitného. Táto nemastná-neslaná blondína by si mohla v minulosti so svojimi predpokladmi pokojne budovať kariéru na katedre marxizmu-leninizmu. Je to presne ten typ, čo nás buzeroval na otravných “červených predmetoch“ a požadoval memorovanie dogmatických poučiek zo svojej biblie.


(více)

12.04.2015 23:31:28

KRÁSNA

podľa mňa bezpodmienečne :)

15.11.2013 17:13:36

POSLEDNÉ LETO

Kedysi bývali u nás všade gaštanové aleje. Pred autami a železnicou sa tu ľudia živili furmankou, rozvážali železné výrobky po celej Rakúskej monarchii. 

Pagaštan konský má liečivé účinky, bolo ho treba na obklady a masti pre kone. Nikdy už nikde neuvidím takú nádhernú klenbu z korún gaštanov, aká bývala  kedysi v "Maši". Teraz už rúbu aj tie posledné, na niekdajšom "korze", kde ja som už nezažila nedeľné promenádovanie pri živej muzike. Ešte som ich stihla zvečniť nie veľmi kvalitným fotoaparátom v mobile. Krpaté, podvyživené kanadské javory tú majestátnu krásu v máji a začiatkom júna nenahradia. Už tam po posledných dňoch ostalo z jej nositeľov len pár pahýľov. 

Ani tie stromy tu nestoja večne - ale mohli trochu počkať, aby som sa nemusela dívať, ako umierajú.



  


17.07.2012 21:14:17

UŽ IDÚ

Kým ešte my, prešľapujúc namieste,

stojíme nerozhodne pri ceste,

kde letný vietor trávu kosí,

zase už odísť odhodlal sa ktosi.

 

Tak ako prišiel, čas od času,

niekto sa vydá na neznámu trasu.

Spočiatku iba jeden – dvaja

- kam mieria, to nám prísne taja.

 

A potom divákov už míňa

celý pelotón.

Do kopcov šliapať bola drina

a nie raz zastihol ich osudový zlom.

 

Za nimi budeme sa dívať, 

až po bod, kde stromu dotýka sa strom;

až potiaľ, kým v zreničkách nebudú nám splývať 

v poslednom lúči so svetlom.




(více)

04.01.2012 16:16:18

MOJE HRY S OBRÁZKAMI /1


(více)

05.04.2011 01:22:39

x

(více)

29.09.2010 09:58:18

KRÁSNY HLAS


Toto je naozaj krásny hlas ! Keď som tú pesničku objavila ( nemám veľmi prehľad o českej Superstar ) na jednej nástenke na sezname, mohla som uvažovať o tom, ako ju vytrhnúť z kontextu :-). Ale mne napadlo naopak, že ten krásny hlas nemá také poslanie. Nie je určený na to, aby ľudí rozdeľoval, ale aby cítili vzájomne  to prepojenie. Miesto, kde sa dotýkajú a chápu jeden druhého.


(více)

19.03.2009 21:20:16

PREDJARIE

Stratili sa mi kľúče od pekla
A neviem ako dostanem sa domov
Nedovolám sa z predpeklia
A nespojím sa so mnou

Bezradne stojím pred pekelnou bránou
A za nechty mi lezie mráz
Kým túžby zhoria do tla za ňou
Nech ma to bolí aspoň ešte raz

Keď kopnem do pekelných dverí
Možno ich živá bolesť otvorí
A smútok oslobodím z cely
Ak zodvihnú sa závory

Už iba jedno zrnko piesku chýba
Posledná kvapka v pohári
Pomaly sa už začnú hýbať
A potom ma to vyplaví



(více)

20.02.2009 23:57:04

YESTERDAY


Na nič už nie je čas,
ani na lásku.
Už nám to, drahý,
pomaly visí na vlásku.
Nikto z nás nevie zvečera,
či bude
ďalšia nedeľa.

V jeden deň ešte všetko držíš v ruke
a na súmraku slnko
- hasnúc -
ožiari Ti tvár.
Ráno už bude nenávratne hluché
a prázdne miesto,
kde si naposledy stál.

Či ešte na tú chvíľu sa nám oplatí,
popustiť divým žrebcom
tesné opraty,
alebo už len vyčkať stačí
na pieseň
- až dospievajú sťahovaví vtáci,
keď berú sa preč na jeseň ?

A má to zmysel, prečkať
ďalšiu zimu,
kým v diaľke tíchne
Yesterday ?

Tak privri oči ako vtedy.
A nech je to aj naposledy,
čo visí vlások za nádej !

(více)

07.12.2008 15:06:51

ROZPRÁVKA NA NEDEĽNÉ RÁNO

Zem nie je tvoj svet .
Si malá morská víla –
nič, len morská pena .
Výmenou za nohy
zostaneš navždy nemá
a budeš stromom
vrasteným do zeme .

My ľudia ako ty milovať nevieme .
Tak ako stromy nerastú do neba ,
pozemská láska nebude pre teba .
Kto by sa miloval s morskou penou ?
Iná sa stane vyvolenou .

Si v mori ľudí pustý ostrov iba
a v tvojich očiach smúti oceán .
To ľudské telo bola osudová chyba .
Strom teraz stojí na ostrove sám –
koreňmi pripútaný k zemi .
No nimi nedočiahne k hlbinám .

Je iba výkrik nemý .




(více)

06.12.2008 21:22:52

NÁVRATY


Ráno po daždi
mútne vody narážali na skaly,
tam na chvíľočku zastali
a točili sa do kornútku.
V temnote noci na nič nedbali –
ruvali kusy z brehov smútku
a vyli pritom hladne ako šakaly.

Dážď ustal k ránu pomaly.
Keď som šla mestom, deň len vstával
a bol unavene ospalý.
Dymové mraky poveterne
v deravom plášti
nad hlavou mi lietali.

Nijaký maliar to tak nezachytí verne,                                                          
tak presvedčivo nespraví :
okolo spoľahlivé palisády starobylej tvŕdze -
tu celkom čierne, tam s nádychom hrdze.
Tie tmavomodré v matnej diali
sa v chladnom sklíčku neba ligotali.

Špalierom gaštanovej aleje
s krížovou klenbou starých stromov
v súmračnom šere vracajú sa smútky
do svojich strašidelných domov.

(více)

31.10.2008 08:15:14

PREMIETANIE


Prší ako v starom filme
Kópie
Farboslepého sveta
Uchované v piesku pamäti
Zrnia
Na malom plátne
Za zvuku
Presýpacích hodín
Nedeľa vonia šampónom
A maminou voňavkou
V pozadí
Hmlisté zábery mesta
Po zlatej horúčke

Mládeži neprístupné
Lásky jednej plavovlásky
Sú ukryté za oponou
Kráľovstva krivých zrkadiel
Po happyende
Na chvíľu uveríme v zázračný
Dáždnik svätého Petra
A zatiaľčo
Ošarpanú ulicu oživia
V skutočnosti nejestvujúce
Farebné tóny
V temných hĺbkach sa
Človek obojživelník
Mení na bieleho žraloka

V prázdnej sále
Bežia záverečné titulky
A pod sivým nebom sa premieta
Čiernobiely dokument
O vyľudnenom
Meste duchov





(více)

04.10.2008 09:19:17

O smrti


Raz sa to s určitosťou stane.
Moje dni budú presne spočítané
a podškrtnuté.
Viem, že to jedného dňa bude
a dostihne ma chvíľa,
keď v istom bode
pretne môj život
osudová ryha.
Tak je to dávno dohodnuté,
že na kolmici
v okamihu zastaví sa
všetko čo som žila.

Nech je to takto
zrána -
zem nech je
čerstvo vykúpaná,
z hôr nech sa ako teraz dymí
a sivé nebo dotýka sa chlácholivo s nimi.

Bude len deň ako býva iný.
Za oknom bude šumieť dážď,
k hline sa vráti čo je z hliny.
Už navždy bude trvať čas...


(více)

02.10.2008 02:55:28

BABIE LETO


Dnes ráno
v trošku ošumelej
gaštanovej aleji
šepotali vo vetre
uschnuté listy
sklamané z letných nádejí.
Belasé nebo bolo takmer jasné -
len ľahké obláčiky pod ním  leteli.

Babie leto
už visí na pavučine.
Ako zrelá žena
zažiari ešte krásou
naposledy
v šarláte a oranžovej hnedi.
Svet bude
po novembrovom daždi
beznádejne šedý
a potom zdanlivo už navždy
chladne čiernobiely
dokiaľ ho premaľujú
jarné akvarely.

(více)

18.09.2008 22:20:03

Stratené

V temnom labyrinte mozgu
noc čo noc
hľadám stratené sny.
Občas v záblesku svetla
na skalnej stene
mihnú sa ich cválajúce tiene,
bežiace k brodu podzemnej rieky.
Počujem tiecť jej čistú vodu
v hlbinách dávnovekých.
Z kvapľov po kvapkách
čas z nej odmeriava
a zo stružiek a potokov
sa dravá riava stáva.
Láme, strháva a drví,
kamenné múry otesáva
- a napokon sa prepadáva
niekam
k tým dávnym
životodarným riekam
a číre pramene
sa ukrývajú do zeme
pod vahadlami
prázdnych studní.

Už sa len sem-tam zachveje
nad spodnými prúdmi
tenučký prútik
nádeje...



(více)

11.09.2008 23:50:33

Dnes odleteli lastovičky


Dnes mali lastovičky letecký deň.
V kŕdľoch na striedačku
kreslili vo vzduchu kružnice,
trénovali elegantné oblúky, prudké obraty
a presné dorozumenie.
Nad improvizovaným letiskom
naproti na streche
strihali krídlami pravidelne ,
keď pristávali - bezpečne
a veľmi jemne.
Potom na štartovacích dráhach drôtov
rovnomerne zoradené
trpezlivo striehli na rozkaz k odletu,
kým k slnkom ožiarenej stene
lietali ešte sem-tam opozdené
lastovičie tiene.

Na rozlúčku
predviedli pod oblakmi
naposledy
pôsobivú kľučku
a ako bodky za vetami
stratili sa mi
rovno pred očami...


(více)

07.09.2008 15:26:57

Predjesenná

Obloha slabo vonia

po fialkách

nedeľné zvony zvonia

do ticha

chystá sa jeseň

vinobrania

opité osy dopíjajú smädne

z kalicha

 

Les má už

farby pochystané

a trpezlivo čaká

kým babie leto dodýcha

zožltne

a karmínovo vzplanie

strakaté listy

na bodliaky napichá

 

Za oranžovou

v diaľke

ultramarín stmavne

a svet premaľuje

iná optika

za slnečného jasu

čo k nám

čistým oknom vzduchu

z vesmírnych temnôt

preniká

 

A rozprskne sa

padnúc na Zem

                                   

Zakladám novú rubriku. Vymyslela som jej názov podľa jednej relácie z čias rozhlasu po drôte. Uvádzal ju redaktor s krásnym hlasom, Ernest Weidler. Bola pre mládež a dávali ju vždy v piatok tuším o pol ôsmej. To už sme mali pokoj od školy a tí, čo bývali v internátoch, väčšinou stihli doraziť domov. Nebolo veľa možností dostať sa k pesničkám zo Západu, ak sme nepatrili k vyvoleným, ktorí  na to mali podmienky a mohli si to dovoliť. V programe ,,Na modrej vlne" sme tú šancu dostali aj my, decká zastrčené v malých zapadákovoch, prísne strážených Varšavskou zmluvou. Svet bol  schovaný za kopcami a dal sa iba predvídať. Ale bolo mi jasné, že nie je len tým šedivým a prázdnym miestom bez života, ako to,  kde som naň musela čakať. Aj teraz viem, že tam niekde je, hoci ho už tým zhoršujúcim sa vnútorným zrakom nedokážem rozoznať. Možno nie je  práve na Západe, môže byť kdekoľvek. Vždy sa len tak rýchlo  mihne pred očami a jeho nejasný odlesk sa zase rozplynie.

Vtedy v časoch diverzantskej činnosti E. Weidlera v slovenskom rozhlase som ho vďaka tým pesničkám, z ktorých si teraz mnohé opakujem na internete, vídavala každý piatok večer. A s dychtivosťou a nadšením  som sa dívala do diaľok, kde na mňa už netrpezlivo čakal. Nedočkal sa. Som stále tu kde som bola. Zmysly sa už zhoršujú a ja strácam schopnosť postrehnúť ho a rozoznávať jeho nádherné farby. Citlivosť sa stráca pod nánosmi všetkého možného, čo sa za tie roky nazbieralo.

 Keď si tak ,,surfujem po internete", z času na čas objavím hudbu, ktorá ich presvieti a dostane sa až k anatómii mojej duše. Ak také niečo v sebe mám. Zobudí staré pocity a zážitky, vynesie ich na svetlo a sprítomní ich. Je to ako keby ma stroj času preniesol do VTEDY: zase vidím,  čo som kedysi vídavala za tými tajomnými  diaľkami. Počkám si na dobrú vlnu a naskočím na ňu spolu s pesničkou, ktorá mi ju privolá.  

Hovorím tomu ,,písať básničky". Tu v blogu, ktorý sotva niekto číta, si to môžem dovoliť. Nemám tým koho pohoršiť, keď už tým nikoho nepoteším. Okrem seba. 

 


Archiv

Fotoalbum

počítadlo.abz.cz

Template by Blogger Templates